Ozdoba domáceho života, oroduj za nás
„Jozef miloval Ježiša, ako otec miluje svojho syna, a prejavoval mu lásku tak, že mu dával to najlepšie, čo mal.“
SVÄTÝ JOSEMARÍA ESCRIVÁ
V 16. storočí svätá Terézia z Avily pomohla reformovať ženskú vetvu karmelitánskeho rádu. Jej nesmierna úcta k svätému Jozefovi sa odrazila aj v tom, že mnohé zo svojich reformovaných kláštorov pomenovala po ňom. Aby chránila kláštory (a rehoľníčky v nich), okolo kláštorov vložila do zeme medailóniky svätého Jozefa ako znamenie, že patria Bohu a svätému Jozefovi. V 20. storočí svätý André Bessette urobil niečo podobné. Svätý André chcel v kanadskom Montreale vystavať sväté mu Jozefovi svätyňu. Keď našiel vhodné miesto, umiestnil tam medailóniky svätého Jozefa, aby ho takto prosil o požehnanie a získanie pozemku. Netreba azda hovoriť, že ho naozaj získal!
Svätý Jozef vám chce požehnať domácnosť. Ak s láskou prijmete svätého Jozefa do svojho domu, budete ho prosiť o orodovanie a budete si ho uctievať zbožnými modlitbami, veľkoryso požehná váš domáci život. Kde je prítomný svätý Jozef, tam je prítomný aj Ježiš a Mária.
Svätý Jozef chce prebývať vo vašej domácnosti a zúčastňovať sa na vašom rodinnom živote, a ak sa sťahujete, chce ísť s vami. Keď už hovoríme o sťahovaní, dovoľte mi krátko sa pristaviť pri zvyku, ktorý ma trápi: Nie je potrebné zakopávať do zeme sochu svätého Jozefa, aby ste predali dom. Zakopať sochu svätého Jozefa s cieľom predať dom je moderný fenomén, aký svätá Terézia z Avily a svätý André Bessette nepoznali. Na rozdiel od medailónikov toto nie je prípustné, pretože sochy predstavujú osobu a majú sa uctievať nad zemou, a nie zahrabávať do zeme. Vyložte sochu svätého Jozefa niekde vo svojom dome a často sa modlite k svätému Jozefovi za svoje domáce potreby vrátane predaja domu. Ale nezakopávajte sochu svätého Jozefa na dvore.
„Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.
Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.“ (Mt 5, 14-15)
Nech už robíte čokoľvek, nikdy nezahrabávajte sochu svätého Jozefa hore nohami. Ľudia praktizujú tento bizarný zvyk ako istú formu duchovného vydierania. Sľubujú, že ak sa predá dom, obrátia sochu svätého Jozefa do správnej polohy. Takýto zvyk však znamená zaobchádzať so sochou svätého Jozefa ako s talizmanom alebo zaklínadlom. Svätý Jozef nie je nijaký prívesok, ale váš duchovný otec. Namiesto toho, aby ste zahrabávali jeho sochu, rozprávajte sa s ním, on vás počuje.
Svätý Jozef miluje domáci život. Svätý Jozef ako svätec skrytých Ježišových rokov predstavuje objekt, nad ktorým uvažovať je niečo neuveriteľné. Vezmite si svoje vlastné spomienky na domáci život: rodinné výlety, narodeniny, náboženské oslavy, spoločné hry, spievanie atď. Zatiaľ čo väčšina z nás v rodičovskom dome strávila nejakých dvadsať rokov, náš Pán býval s Máriou a svätým Jozefom tridsať rokov Aká úžasná musela byť láska, vzájomná blízkosť a spoločný život, ktorý viedli Ježiš, Mária a Jozef! Svätý Jozef poznal Ježiša podľa zvuku jeho krokov. Vedel, ako to znie, keď Ježiš kýchne, smeje sa alebo si pospevuje. Neboli mu skryté Ježišove spôsoby, ranné rituály, držanie tela, úsmev, zívanie a obľúbené jedlo a nápoj. Každá z týchto drobností sa ako drahocenná spomienka vryla hlboko do srdca a mysle svätého Jozefa.
„Ježiš a Mária poslúchali a ctili si svätého Jozefa, lebo si vážili to, čo v ňom Božia ruka ustanovila - autoritu manžela a autoritu otca.“ (pápež Pius XI.)
Prečítajte si „V Jozefovej dielni“.
Pomodlite sa litánie k svätému Jozefovi.