„Je dokonale v súlade s vierou a duchom Cirkvi ctiť si ako pannu nielen Božiu Matku, ale aj Jozefa.“

svätý Peter Damiani

Ježišova matka je panna, ustavičná panna. Máriino nepretržité panenstvo je od počiatku veľmi dôležitým kresťanským uče­ním . Vidíme to aj na udalosti, keď vo 4. storočí biskupa Bonosa z Ilýrie (dnešné územie Albánska, Čiernej Hory a Chorvátska) napomenuli jeho spolubratia biskupi a pozbavili ho biskupské ho úradu, lebo učil, že Mária a Jozef mali po Ježišovom narodení ďalšie deti. Vtedajší pápež svätý Siricius napísal verným biskupom v Ilýrii list, v ktorom sa im poďakoval za opatrenie voči poblúdenému biskupovi. V ňom napísal:

„Nemožno nijako poprieť, že ste uviedli na správnu mieru učenie o Máriiných deťoch a správne ste odmietli myšlienku, že akékoľvek iné potomstvo by mohlo vyjsť z toho istého pa­nenského lona, z ktorého sa Kristus narodil podľa tela.“

Závažnosť učenia o Máriinom ustavičnom panenstve potvr­dzuje ďalej skutočnosť, že svätý pápež Martin I. z neho urobil dogmu viery na Lateránskom koncile v roku 649.
Ale vedeli ste, že v Cirkvi existuje tradícia, podľa ktorej svätý Jozef bol ustavičným panicom ? Je to tradícia, ktorú podporujú svätí, mystici a pápeži už celé stáročia. Skôr než sa jej začne­m e venovať hlbšie, je potrebné odpovedať na bežné námietky o Máriinom panenstve, lebo už tým sa nám ukáže jasnejší ob­raz o panenstve svätého Jozefa.
Po prvé, niektorí tvrdia, že novozákonné úryvky, ktoré ho­voria o Ježišových „bratoch a sestrách“ (porov. Mk 3, 31; 6, 3; Mt 13, 55-56), jasne dosvedčujú, že Mária neostala pannou. Na prvý pohľad sa naozaj zdá, že protirečia ustavičnému Máriinmu panenstvu, ako aj možnosti, že by svätý Jozef bol panic. Na túto otázku Katechizmus Katolíckej cirkvi dáva stručnú odpoveď:

„Cirkev vždy chápala tieto miesta v tom zmysle, že neoznačujú ďalšie deti Panny Márie. A skutočne Jakub a Jozef, Ježišovi bratia (Mt 13, 55), sú synovia istej Márie, ktorá sprevádzala Ježiša a zreteľne sa označuje ako ,iná Mária (Mt 28, 1). Ide o Ježišových blízkych príbuzných podľa známeho vyjadrova­nia Starého zákona.“

Múdrosť obsiahnutá v Katechizme je ovocím storočí biblic­kého štúdia. Skutoční odborníci na Písmo, ktorí veľmi dobre poznajú jazyk Starého zákona, odjakživa vysvetľovali, že keď sa v Novom zákone na označenie Ježišových príbuzných používa­jú slová „bratia a sestry“, nemyslia sa tým jeho biologickí bratia a sestry. Starozákonný výraz „bratia a sestry“ v Novom zákone sa vzťahuje na Ježišových bratancov a sesternice. Každý biblista vie, že v starobylých gréckych verziách Starého a Nového zá­kona slovo, ktoré sa používa pre bratov a sestry, je to isté slovo, ktoré sa používa pre bratancov a sesternice.
Svätý Hieronym, pravdepodobne najväčší znalec Písma v dejinách Cirkvi, sa týmto problémom zaoberal v 4. storočí a od neho pochádza táto úvaha:

„Podaktorí ľudia, ktorí sa sýtia pochabými apokryfmi, vymýš­ľajú, že Pánovi bratia sú Jozefovi synovia z inej manželky, a vy­tvárajú si akúsi ženu menom Melcha alebo Escha. Ako stojí v knihe, ktorú sme napísali proti Helvidiovi, pod Pánovými bratmi chápeme nie Jozefových synov, ale bratancov Spasite­ľa, deti Márie [manželky Kleopasovej, tej, ktorá bola] Páno­vou tetou z matkinej strany, ktorá údajne bola matkou Jakuba Mladšieho a Jozefa a Júdu. O týchto aj v ďalšej stati evanjelia čítame ako o Pánových bratoch. Lebo také náznaky, že bratanci sa nazývajú bratia, sú v celom Písme.“

V citovanom texte sa svätý Hieronym dotýka hneď dvoch prob­lémov. Jednak poukázal na to, že Ježišovi „bratia a sestry“ nie sú Ježišovi biologickí súrodenci, ale jeho bratanci a sesternice, jednak na to, že myšlienka, že svätý Jozef mal deti z predchádzajúceho manželstva, má svoj pôvod v apokryfných (nekánonických a neschválených) dokumentoch.
Svätý Béda Ctihodný, jeden z najvýznamnejších historikov z 8. storočia, sa stotožňuje s týmto učením svätého Hieronyma:

„Niektorí heretici si naozaj mysleli, že Jozef, manžel Márie, vždy Panny, splodil s inou manželkou tých, ktorých Písmo nazýva ,Pánovi bratia'. Iní zašli ešte ďalej, keď verili, že [svä­tý Jozef] splodil ďalšie deti s Máriou po Pánovom narodení. 
Ale, moji najdrahší bratia, bez akejkoľvek bázne v tejto otázke máme vedieť a vyznávať, že nielen preblahoslavená Božia Mat­ka, ale aj najsvätejší svedok a ochranca jej čistoty zostal doko­nale odpútaný od každého manželského spolužitia. V biblic­kej reči, Pánovi bratia a sestry' nie sú deti [Márie a Jozefa], ale ich príbuzní.“

Svätý Hieronym a svätý Béda vedia, o čom hovoria. Títo veľkí svätí nielenže bránili základnú pravdu kresťanstva - Máriino ustavičné panenstvo -, ale tiež potvrdili tradíciu, že svätý Jozef bol panicom po celý svoj život.
Po druhé, niektorí vzniesli námietku, že Mária nemoh­la zachovať panenstvo - a tým pádom ani svätý Jozef -, lebo niekoľko úryvkov v Novom zákone sa o Ježišovi zmieňuje ako o Máriinom „prvorodenom“ (porov. Lk 2, 7; Kol 1, 15). Svätý Hieronym opäť ponúka odpoveď založenú na Svätom písme:

„Určití ľudia dospeli k zvrátenému záveru, že Mária [a Jozef] mali ďalších synov, pretože, ako tvrdia, taký, ktorého volajú ,prvorodený’, musí mať bratov. V Písme svätom je však zvy­kom nazývať ,prvorodeným nie toho, po ktorom nasledujú bratia, ale toho, kto sa narodil ako prvý.“

Inými slovami, keď Písmo hovorí o Ježišovi ako prvorodenom Máriinom dieťati, nechce tým povedať, že existuje druhé, tretie alebo štvrté dieťa - ale že Mária porodila svoje prvé dieťa. To neznamená, že po ňom prišli ďalšie deti.
Po tretie, koncept panenského manželstva medzi Máriou a Jozefom niektorí odmietajú pre úryvok v Matúšovom evan­jeliu, v ktorom sa píše, že Jozef nebol so svojou manželkou, „kým“ sa nenarodil Ježiš. Tento úryvok doslovne znie:

„Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.“ (Mt 1, 24-25)

Formulácia „Ale nepoznal ju, kým neporodila syna“ v prvom okamihu skutočne vyznieva tak, že Jozef sa po Ježišovom naro­dení stýkal so svojou manželkou. Početní odborníci na Bibliu, svätí, pápeži a teológovia však celé stáročia zdôrazňujú, že slo­vo „kým“ v Písme nemusí vyjadrovať, že sa v budúcnosti usku­toční príslušná činnosť.
Najväčší teológ v dejinách kresťanstva svätý Tomáš Akvinský sa tejto konkrétnej otázke venoval vo svojej Summa Theologiae, v ktorej čítame:

,„Kým‘ nemusí mať určený dočasný význam. Keď žalmista ho­vorí: ,Tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami' (Ž 123, 2), neznamená to, že keď sme získali milosrdenstvo od Boha, odvrátime od neho svoj zrak.“

O tom, že slovo „kým“ nie vždy ukazuje na budúcu činnosť, svedčí niekoľko ďalších biblických úryvkov.

• 2 Sam 6, 23: „A Šaulova dcéra Michol nemala deti až do dňa svojej smrti.“ (Vari to znamená, že Michol mala deti po smrti? Samozrejme, že nie!)
• 1 Tim 4, 13: „Kým neprídem, venuj sa čítaniu, povzbudzo­vaniu a vyučovaniu.“ (Vari to znamená, že keď príde Pavol, má prestať kázať o Ježišovi? Pravdaže nie!)
• 1 Kor 15, 25: „Lebo on [Kristus] musí kraľovať, kým mu ne­položí všetkých nepriateľov pod nohy.“ (Vari to znamená, že Kristovo kraľovanie sa skončí? Vôbec nie!)
• Mt 1, 25: „Ale nepoznal [svätý Jozef] ju, kým neporodila syna.“ (Vari to znamená, že Jozef žil s Máriou po Ježišovom narodení?“ Aj v tomto prípade platí, že nie!)

Podľa sústavného učenia a tradície Cirkvi Mária a Jozef žili v panenskom manželstve. Ich večne panenské manželstvo pri­nieslo plod večne panenského Syna, Ježiša Krista.
Toto cirkevné učenie o panenskej povahe manželstva medzi Máriou a Jozefom poslúžilo ako základ pre tradíciu, že svätý Jozef bol ustavičným panicom a že ako Mária zložil v mladosti Bohu sľub panenstva.

„Mária i Jozef zložili sľub, že budú v panenstve do konca svoj­ho života. Boh chcel, aby sa spojili v manželskom zväzku, nie preto, aby konali pokánie zo sľubu, ktorý už zložili, ale aby v ňom boli utvrdení a povzbudzovali sa navzájom, aby pokra­čovali v tomto svätom vzťahu.“ (svätý František Saleský)

„Mária patrila Jozefovi a Jozef Márii, a to tak veľmi, že ich manželstvo bolo natoľko skutočné, nakoľko sa odovzdali je­den druhému. Ale ako to dokázali? Hľa, víťazstvo čistoty. Na­vzájom si darovali svoje panenstvo a jeden druhému dali naň právo. A tým právom bolo chrániť čnosť toho druhého.“ (svätý Peter Julián Eymard)

Mária i Jozef si navzájom chránili čnosť pre poslanie svojho panenského Syna.
Myšlienka, že svätý Jozef bol vdovec, ktorý priniesol deti zo svojho prvého manželstva do manželstva s Máriou, nikdy nebo­la oficiálnym učením Katolíckej cirkvi. Tá nikdy nepodporovala túto myšlienku, lebo nie je v súlade s prevládajúcou tradíciou, že svätý Jozef bol ustavičný panic. Treba mať na pamäti, že pred­stava o svätom Jozefovi ako mužovi, ktorý mal deti z predošlého manželstva - ako aj tvrdenie, že bol starým mužom, keď sa oženil s Máriou -, pochádza z apokryfných (neschválených) zdrojov.
Cirkev tieto apokryfné zdroje občas používa na ustanovenie liturgických sviatkov - napríklad sviatku Máriiných rodičov svätých Joachima a Anny -, ale týchto prípadov je málo a Cir­kev ich potvrdzuje len v prípade, že sú v súlade s tradíciou. Ne­možno poprieť, že niektorí otcovia Cirkvi - najmä na Výcho­de - písali súhlasne o svätom Jozefovi, ktorý už mal manželku a deti. Avšak to neznamená, že Cirkev vítala tieto myšlienky alebo ich šírila ako oficiálne učenie. Práve naopak, prevládajú­ca tradícia sa v tomto ohľade pridŕža toho, že svätý Jozef nebol vdovec, ale panic.

„Ustálená tradícia Cirkvi mieni, že svätý Jozef žil životom zasvätenej čistoty. Niektoré apokryfné evanjeliá ho zobrazu­jú ako starého muža, ba vdovca. Ale to nie je učenie Cirkvi. 
Máme skôr veriť, že bol panicom, ktorý vstúpil do panenského manželstva s Máriou.“ (Boží služobník John A. Hardon)

Tradícia, že svätý Jozef bol ustavičný panic, nám poskytuje úžasné možnosti vnímať veľkosť a čnosti svätého Jozefa - a dovoľuje nám nahliadnuť, koľko mal asi rokov, keď sa oženil s Máriou. Ak svätého Jozefa predstavujeme ako panica, ro­bíme to za predpokladu, že v tom čase bol mladý, dosť mla­dý na to, aby obetoval svoje mužné sily. Panenský svätý Jozef sprostredkúva obraz mladého muža, ktorý musel prejavovať hrdinské, nadprirodzené čnosti, aby ostal panicom - oženil sa predsa s najkrajšou ženou, aká kedy žila! Keď sa starší muž ožení s mladou pannou, nemusí sa obetovať, pretože jeho mužnosť a vášeň vyprcháva. Na druhej strane silný, milujúci, mladý a panenský muž by musel urobiť obrovskú obetu svojej mysle, tela, zmyslov a srdca, aby sa oženil s takou čistou a prí­jemnou ženou.

Svätí, mystici, odborníci na Písmo a teológovia nie sú jediní, ktorí vyznávajú panenské otcovstvo svätého Jozefa. Pripájajú sa k nim aj niekolkí pápeži 20. storočia.
Svätý pápež Pius X. 26. novembra 1906 schválil modlitbu, ktorá vzýva svätého Jozefa ako panenského Ježišovho otca. 
Dokonca udelil odpustky tým, čo sa túto modlitbu pomodlia. 
Znie takto:

„Ó, Jozef, panenský Ježišov otec, najčistejší ženích Panny Márie, oroduj za nás každý deň u Ježiša, Božieho Syna, aby sme vyzbrojení zbraňami jeho milosti v živote dobre bojovali a v hodine smrti dosiahli jeho korunu. Amen.“

Svätý pápež Pavol VI. 4. mája 1970 v príhovore ku spoločenstvu veriacich vo Francúzsku potvrdil, že Mária a Jozef žili v panen­skom manželstve, ba neváhal ponúknuť obraz svätého Jozefa a Márie ako nových rodičov ľudstva, akéhosi nového Adama a novej Evy. Okrem iného povedal:

„Zatiaľ čo Adam a Eva boli prameňom zla, ktoré zaplavilo svet, Jozef a Mária tvoria vrchol, z ktorého sa na celú zem šíri svätosť. Spasiteľ začal uskutočňovať dielo spásy s týmto panen­ským a svätým zväzkom.“

Uvažujte: Ak Boh zveril panenskú Evu do starostlivosti jej pa­nenského manžela (Adama), prečo by to malo byť iné medzi Máriou a jej manželom Jozefom? Sú oveľa väčší než Adam a Eva. Na rozdiel od našich prvých rodičov (Adama a Evy) panenský zväzok našich nových rodičov (Márie a Jozefa) ne­spôsobil pád ľudstva, ale jeho pozdvihnutie. Panenský, láskypl­ný zväzok Jozefa a Márie vyústil do nášho vykúpenia, pretože z neho vzišiel panenský Syn, Ježiš Kristus, Spasiteľa sveta.
Katolícka tradícia vždy učila, že Máriina panenská láska k Bohu bola taká velká, že už v ranom veku mu zasvätila svo­je telo sľubom ustavičného panenstva. Mária celú svoju bytosť zverila Bohu a mala absolútnu dôveru v jeho plán s jej životom. 
Netúžila v živote po ničom inom než po Božej vôli. Jej dôvera v Boha bola taká velká, že sa ním dala bez obáv viesť do man­želstva s mužom. Bola si istá, že Boh jej dá muža, ktorý bude úprimne milovať Boha i ju, a tak rešpektovať jej sľub; muža, ktorý bude úplne oddaný Božiemu plánu a bude chrániť jej pa­nenstvo. Nikdy nepochybovala o Bohu.

„Panna [Mária] bola zasnúbená s panenským ženíchom [Jo­zefom]. Ona - ktorá sa vydala za Jozefa z poslušnosti voči starším - sa nebála o svoje panenstvo pod Jozefovou ochra­nou. V úplnom spoľahnutí na Boha poverila muža, aby chránil jej najväčší poklad. Tá, ktorá slávnostným obradom v ranom veku venovala kvet panenstva Bohu, nemala pochybnosti, že bude panenskou manželkou.“ (svätý Stanislaus Papczynski)

Boh v Jozefovi pripravil Márii manžela, ochrancu a rytiera. 
Podľa Božieho plánu to nemohlo byť inak. Boh nemal prísť na tento svet iným spôsobom než skrze manželstvo muža a ženy, panenského muža a ženy.
Mária v Jozefovi videla dokonalý odraz a zrkadlo Božej lás­ky k nej. Keď sa s ním stretla, vedela, že Boh ho vybral za jej milujúceho (a milovaného) manžela. Dôverovala v Boží plán, zamilovala sa do svätého Jozefa a dala m u svoje srdce. Máriino telo bolo vyhradené pre Boha, ale mala slobodu odovzdať svoje srdce svätému Jozefovi, jedinému mužovi, ktorý jej bol hodný, jedinému mužovi, ktorý dokonale odrážal čistú Božiu lásku.
V čnostnej mužskosti svätého Jozefa Mária zakúsila čistotu, skromnosť a obetavú lásku. Jej srdce a telo bolo v jeho manželskej láske bezpečné. Svätý Jozef je zrkadlom čistoty Boha Otca: podobne ako Otec večne plodí Syna bez fyzického spojenia s inou osobou, tak svätý Jozef plodí Syna bez fyzického spojenia s Máriou. Panenské manželstvo svätého Jozefa a Márie vytvára duchovné materstvo, duchovné otcovstvo a panenskú plodnosť.
Najväčší teologickí myslitelia v celom kresťanstve chválili panenské otcovstvo svätého Jozefa:

„Syn sa narodil z Panny Márie na Jozefovu zbožnosť a lásku a tým synom bol Syn Boží. Vari by manžel nemal panensky prijať to, čo manželka panensky porodila? Lebo ako ona bola panenskou manželkou, tak bol on panenským manželom. Ako ona bola panenskou matkou, tak bol on panenským otcom. 
Preto ten, kto hovorí: 'Nemal by sa volať otcom, lebo nesplodil syna, pozerá sa na žiadostivosť pri plodení detí a nie na vnú­torné pocity lásky. Nech jeho väčšia čistota potvrdí jeho otcov­stvo. Nech nás nepokarhá svätá Mária, ktorá nechcela vysloviť svoje meno pred menom svojho manžela, ale povedala: ,Tvoj otec a ja sme ťa s bolesťou hľadali? Preto nech žiadni zvráte­ní nespokojenci nerobia to, čo panenská manželka neurobila. Ako bol panenským manželom, tak bol aj panenským otcom. 
Ako bolo u muža, tak bolo u ženy. Duch Svätý spočívajúci v spravodlivosti oboch dal Syna obom.“ (svätý Augustín)

„Jozef bol tiež panenský skrze Máriu, aby sa z panenského manželstva mohol narodiť panenský syn.“206 (svätý Hieronym) „Myslím si, že tento muž, svätý Jozef, bol ozdobený najčistej­ším panenstvom, najhlbšou pokorou, najhorlivejšou láskou a dobročinnosťou voči Bohu.“ (svätý Bernardín Sienský)

„Aby potvrdil a podporil Máriino panenstvo, večný Otec jej dal panenského spoločníka, veľkého svätého Jozefa.“ (svätý František Saleský)
 

„On [svätý Jozef] bol panic a jeho panictvo bolo verným zr­kadlom Máriinho panenstva.“209 (svätý John Henry Newman)

Svätý Tomáš Akvinský takisto veril, že svätý Jozef bol panic. An­jelský učiteľ ponúka ďalší pohľad na panenské otcovstvo sväté­ho Jozefa, presadzujúc myšlienku, že je vhodné, aby Ježiš zveril svoju panenskú matku panenskému manželovi, keďže ju neskôr zveril panenskému apoštolovi (svätému apoštolovi Jánovi) pod krížom. Svätý Tomáš píše:

„Veríme, že tak ako Ježišova matka bola pannou, bol panicom aj Jozef, lebo [Boh] dal Pannu do opatery panica [svätého apoštola Jána], a ako to urobil na konci [na kríži], tak to urobil aj na začiatku [v manželstve Márie a Jozefa] .“

Uvažovanie svätého Tomáša Akvinského je rozumné. Keby sir boli Bohom, vari by ste nezverili svoju matku panicovi? Nechceli by ste, aby vašu matku chránil a ctil absolútne čistý m už a dokonalý odraz Božej lásky? Určite áno! Takto rozmýšľal aj svaly Albert Veľký, keď povedal:

„[Svätý Jozef] ako panenský manžel chránil svoju panenskú manželku.“

V 17. storočí slávna mystička ctihodná M ária z Agredy napísala majstrovské dielo duchovnej literatúry Mystické mesto Božie, v ktorom nám približuje život a tajomstvá Panny Márie. Ctihodná Mária z Agredy bola údajne zasvätená do rozhovorov medzi Máriou a svätým Jozefom. Pri jednom z nich svätý Jozef hovoril svojej milovanej manželke o radosti z jej panenstva a povedal jej, že aj on v mladosti zložil sľub panenstva. Toto miesto citujeme:

„Moja Pani, keď si mi vyjavila svoje čisté a srdečné pocity, prenik­la si a rozšírila si moje srdce. Neprezradil som ti svoje myšlienky skôr, než som poznal tie tvoje. Uznávam, že som viazaný väčší­mi povinnosťami voči Pánovi stvorenia než iní muži, lebo si ma už veľmi skoro povolal pravým osvietením, aby som ho miloval s priamym srdcom. Túžim, aby si vedela, Pani, že som vo veku dvanásť rokov urobil sľub, že budem slúžiť Najvyššiemu v usta­vičnej čistote. Preto s radosťou potvrdzujem tento sľub, aby som neporušil tvoj sľub. V prítomnosti jeho Veleby sľubujem, že ti pomôžem, aby si mu slúžila a milovala ho podľa tvojich túžob. S Bo­žou milosťou budem tvojím najvernejším služobníkom a spoloč­níkom. Prosím ťa, prijmi moju čistú lásku a považuj ma za svojho brata bez toho, aby si uvažovala o nejakom inom druhu lásky okrem tej, ktorú máš mať voči Bohu a po Bohu voči mne.“

Svätý Jozef je panenský Máriin manžel a panenský Ježišov otec.
Je to aj váš večne panenský otec!