„Dať niekomu život je najväčší dar. Druhý najväčší dar je život zachrániť. Kto dal Ježišovi život? Mária. A kto mu zachránil život? 
Jozef. Len sa opýtajte svätého Pavla, ktorý ho prenasledoval; svätého Petra, ktorý ho zaprel; opýtajte sa všetkých svätých, ktorí ho ukrižovali. Ale čo keď sa opýtame: ,Kto je ten, čo mu zachránil život?' Stíchnite, patriarchovia, stíchnite, proroci, stíchnite, apoštoli, vyznávači a mučeníci. Nech prehovorí svätý Jozef, lebo táto pocta patrí len jemu; len on je spasiteľom svojho Spasiteľa.“

BLAHOSLAVENÝ WlLLIAM JOSEPH CHAMINADE

„Spasiteľ svojho Spasiteľa?“ Znie vám to azda ako nejaký blud, ale nebojte sa: blahoslavený William Joseph Chaminade ne­tvrdí, že svätý Jozef je Boh alebo že je väčší než Ježiš. Tento kňaz svätého života s nesmiernou úctou k svätému Jozefovi žil v čase Francúzskej revolúcie, v silne protikatolíckom období francúzskych dejín, keď musel znášať veľké útrapy. Láska bla­hoslaveného Chaminadea k Ježišovi, Márii a Jozefovi mu dáva­la silu odolávať zlým úmyslom revolucionárov.
Uprostred vyčíňania Francúzskej revolúcie blahoslavený Chaminade šíril zbožnosť k Panne Márii a horlivo kázal o svä­tom Jozefovi. Svojich rehoľných spolubratov vyzýval, aby ako Máriina päta rozdrvili temnotu revolúcie. Poznal aj moc svä­tého Jozefa a povzbudzoval každého, aby hľadal útočisko pod jeho otcovskou ochranou.

„Poverte [svätého Jozefa] ochranou svojej osoby, jeho, ktorý zachránil život svojmu Spasiteľovi.“244 (blahoslavený William Joseph Chaminade)

Aby sme pochopili a zdôvodnili, prečo blahoslavený Chamina­de opisuje svätého Jozefa ako „spasiteľa Spasiteľa“, počúvajme Matúšovo evanjelium:

„Po ich odchode [z Betlehema] sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: ,Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.' On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.“ (Mt 2, 13-14)

Svätého Jozefa môžeme nazývať spasiteľ Spasiteľa, lebo za­chránil Ježiša pred zákernými Herodesovými úmyslami tým, že ho .vzal do Egypta. Žiaden iný svätý nedostal výsadu volať sa spasiteľom Spasiteľa - dokonca ani Božia Matka nemá ten­to jedinečný titul, lebo Boh ho vyhradil iba svätému Jozefovi. 
Poukazuje na veľkosť otcovstva svätého Jozefa a učí nás o jeho dôležitej úlohe v Božom pláne.

„Jemu [svätému Jozefovi] bolo zverené božské dieťa, keď He­rodes vyslal proti nemu svojich vrahov.“ (pápež Pius XI.)

Blahoslavený Chaminade nie je jediný, kto označil svätého Jozefa za spasiteľa Spasiteľa. Niečo podobné povedala aj svätá Madeleine Sophie Barat:

„Ježiš chcel byť svätému Jozefovi vďačný za potreby života a len o tomto svätom patriarchovi môžeme povedať, že za­chránil život svojmu Spasiteľovi.“

Svätý Alfonz Liguori, učiteľ Cirkvi, šiel ešte ďalej a vyhlásil, že keďže Jozef zachránil Spasiteľa pred Herodesom, Ježiš neod­mietne nič tým, ktorí sa k svätému Jozefovi utiekajú o pomoc. Jeho vlastnými slovami:

„Apoštol Pavol píše, že v budúcom živote Ježiš Kristus, odplatí každému podľa jeho skutkov' (Rim 2, 6). Vieme si predstaviť niečo, v čom by Boh nezahrnul slávou svätého Jozefa, ktorý mu tak verne slúžil a vrúcne ho miloval, kým žil na zemi? 
V posledný deň náš Spasiteľ povie vyvoleným: ,Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť... bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma (Mt 25, 35-36). Títo však Ježi­ša Krista nasýtili, prichýlili či zaodeli len v chudobných, kým svätý Jozef mu poskytoval jedlo, príbytok a oblečenie v jeho vlastnej osobe. Náš Pán taktiež sľúbil odmenu tomu, kto podá pohár vody chudobnému v jeho mene: ,A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu (Mk 9, 41). Aká teda musí byť od­mena svätého Jozefa, ktorý môže Ježišovi Kristovi povedať: ,Nielenže som ti zabezpečil jedlo, príbytok a oblečenie, ale zachránil som ťa pred smrťou a vyslobodil som ťa z Herodesových rúk.‘ Toto všetko môže len upevniť našu dôveru k sväté­mu Jozefovi; lebo sa možno domnievať, že vzhľadom na toľké zásluhy Boh neodmietne žiadnu milosť, ktorú svätý Jozef žia­da pre svojich zbožných ctiteľov.“

No povedzte! O koľko viac by sme mali dôverovať svätému Jo­zefovi!
Svätý Jozef zachránil život Ježišovi, aby Ježiš mohol zachrá­niť nás. Náš Pán je nesmierne vďačný Jozefovi za všetko, čím musel prejsť, aby umožnil jeho spásonosné poslanie: vyhnan­stvo, chudobu, ťažkosti, únavu, výsmech a mnohé iné problé­my. Svätý Jozef pre Ježiša veľmi veľa vytrpel, ale bez jeho utr­penia by sme nemali Spasiteľa, ktorý nás vyslobodí z hriechu a smrti. Preto Ježiš splní každú túžbu a želanie svojho milova­ného panenského otca.

Utrpenia svätého Jozefa sa v homíliách a spisoch spomínajú veľmi zriedka. Ak sa však nad tým zamyslíte, byť otcom Spa­siteľa nebolo ľahké, bolo to poslanie, ktoré so sebou prinášalo obrovské trápenie.

„Akože by slávny svätý Jozef nemal najväčší možný podiel na kalichu Ježišovho umučenia skrze služby, ktoré preukázal jeho posvätnej ľudskej prirodzenosti!“ (svätá Mária Magdaléna de Pazzi)

Utrpenia svätého Jozefa sa začali ešte pred narodením nášho Pána. Keď svätý Jozef zistil, že jeho milovaná manželka čaká dieťa, jeho srdce, myseľ i dušu zasiahla obrovská bolesť. Tá ne­pochádzala z toho, že by podozrieval Máriu z nevery, pretože nikdy nezapochyboval o jej láske, vernosti a svätosti. Skôr ju zapríčinilo to, že sa nepovažoval za hodného byť manželom ta­kej svätej ženy a otcom nebeského dieťaťa. Jozef si uvedomil, že Mária patrí úplne Bohu, a podľa spravodlivosti mal dať Bohu to, čo mu patrí. Pomyslenie, že by sa mal odlúčiť od Márie, v jeho srdci spôsobovalo väčšiu bolesť, než akú kedy zakúsili mučení­ci, ktorí preliali svoju krv z lásky ku Kristovi. Utrpenie svätého Jozefa bolo vnútorné a také intenzívne, že bolo záslužnejšie než utrpenie všetkých kresťanských mučeníkov. Keď sa pripravoval na odlúčenie od Márie, potešenia svojho srdca, prežíval také muky, že Boh musel poslať anjela, aby ho utešil a povedal mu, aby sa nebál prijať Máriu do svojho domu. Abrahám bol otcom mnohých národov pre svoju ochotu obetovať svojho syna Izáka - svätý Jozef sa stal otcom novozákonného ľudu pre svoju ochotu odlúčiť sa od svojej milovanej manželky.
Utrpenie svätého Jozefa pokračovalo do konca jeho man­želského života. Keď prišiel so svojou manželkou do Betlehe­ma kvôli sčítaniu ľudu, nesmierne trpel, lebo sa mu nepodarilo nájsť vhodné miesto, kde by Mária mohla priviesť dieťa na svet. 
Žiadnemu mužovi by sa nepáčilo, keby jeho manželka mala porodiť v studenej, špinavej a zapáchajúcej maštali pre zvieratá, a svätý Jozef nedokázal poskytnúť nič lepšie. Muži sú zo svojej prirodzenosti živitelia, a ak sa muž nedokáže postarať o svojich milovaných v takej miere alebo tak dobre, ako by si prial, vo vnútri zomiera. Svätý Jozef zomieral každý deň.
Bolesť zakúšal svätý Jozef aj pri obriezke svojho Syna. Keď on i jeho manželka videli z jeho tela vychádzať krv, tušili, že je to predobraz budúcich vecí. Kedy a akým spôsobom, nevedeli, ale boli takí zžití s Božími tajomstvami a starozákonnými pro­roctvami, že pripúšťali ďalšie krviprelievanie. Potvrdilo sa im to v Jeruzalemskom chráme, keď s Ježišom predstúpili pred kňa­za konajúc rituál očisťovania prvorodičky. Počas udalosti, ktorá mala byť radostná, sa svätý Jozef dozvedel, že srdce jeho manžel­ky prebodne meč a jeho Syn bude znamením rozdelenia.

„Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Si­meon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: ,On je usta­novený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc/“ (U 2, 33-35)

Hoci Simeon tieto slová adresoval Márii, Jozef stál vedľa nej. 
Keď počul, čo jej oznámil Simeon, jeho proroctvo sa vrylo do Jozefovho láskyplného srdca a spôsobilo mu nevýslovnú bolesť. Bola to bolesť, ktorú bude niesť vo svojom srdci a duši po celý zvyšok života.
Ktorý muž by chcel svoju manželku a dieťa vidieť odsúde­ných na výsmech a nenávisť? Ktorý manžel by nezakúsil bolesť srdca pri zvesti, že jeho manželku prebodne meč? V Písme sa píše, že Mária vo svojom srdci premýšľala o Simeonových slo­vách (porov. Lk 2, 19), ale medzi riadkami sa dá vyčítať, že aj Jozef o nich premýšľal. Veď žiaden človek nemôže odísť z mies­ta, kde počuje takéto šokujúce výroky o svojich najbližších, bez pohnutia. Srdcia manžela a manželky sú jedno; čo trápi jedné­ho, trápi aj toho druhého. Svätý Jozef celé desaťročia opatroval bolestné Simeonovo proroctvo vo svojom srdci, a keďže jeho láska bola veľká, jeho utrpenie bolo vnútorné, intenzívne a dl­hodobé.

„Ó, najcitlivejšie srdce svätého Jozefa, ktoré si podobné Má­riinmu nežnému srdcu zdieľalo zármutok najsvätejšej matky, povedz mi, čo si prežívalo, keď si počulo strašné Simeonovo proroctvo? S akou veľkodušnosťou, s akou tichosťou a ne­zlomnou odovzdanosťou si však prijalo z Božích rúk aj meč bolesti pre naše dobro! Ako ti môžem vyjadriť vďaku? Ó, môj najsladší svätý, chcem napodobňovať tvoju veľkodušnosť a na akúkoľvek bolestnú správu poviem spolu s tebou: Nech sa sta­ne Božia vôľa.“ (blahoslavený Bartolo Longo)

Keby svätý Jozef mohol, urobil by všetko preto, aby svoju man­želku a Syna ochránil pred utrpením. Dobrý a láskyplný man­žel je ochotný svoju manželku brániť aj vlastným telom a dať 
prebodnúť svoje srdce namiesto jej srdca. Ale podľa Božieho plánu svätý Jozef chápal, že musí dovoliť, aby meč prenikol srdce a dušu jeho manželky. Pretože takéto utrpenie bolo po­trebné, aby sa mohla narodiť nová ľudská prirodzenosť. V bet­lehemskej maštali jeho nepoškvrnená nevesta necítila pôrodné bolesti, lebo bola uchránená od poškvrny prvotného hriechu a od všetkých trestov, ale Simeonovo proroctvo predpovedalo, že príde deň, keď Jozefova manželka vytrpí iný, duchovný druh mučivých pôrodných bolestí. Manželka svätého Jozefa je nová Eva a Boh použil jej srdce ako duchovné lono. Aby sa zrodila ľudská prirodzenosť v Kristovi, bude musieť podstúpiť bolesti duchovného pôrodu. Čo Simeon predpovedal, svätý Jozef ve­del, že sa musí stať. Svoju úlohu plnil tak, že svoju manželku a Syna pripravoval na obetu.
Utrpenie žiadneho mučeníka sa nevyrovná utrpeniu sväté­ho Jozefa, ktorý si dobre uvedomoval, prečo Simeon prorokoval len Márii - až nastane čas, aby bolo Máriino srdce prebodnuté, bude Mária sama, bez neho. Čas, miesto a spôsob, kedy sa tak stane, Jozefovi neboli známe, iba to, že nebude Márii oporou. 
Vo svetle Simeonovho proroctva musel stráviť manželstvo tak, že bude s láskou utešovať Máriu a pripravovať ju na chvíľu, keď zažije nevýslovnú bolesť a agóniu - svoje duchovné pôrodné bolesti. Márii pomohla sladká útecha svätého Jozefa, ktorý jej materinské utrpenie nemohol odvrátiť, ale mohol jej ho aspoň uľahčiť. Roky Jozefovej lásky a oddanosti urobili z Jozefa naj­väčšieho utešiteľa Máriinho nepoškvrneného srdca. 

„Akú krásnu a jednoduchú si [svätý Jozef] videl túto nevinnú holubicu [Máriu]. A ako veľmi si trpel pri myšlienke, že bude trpieť bez teba a že manželka, ktorú si tak veľmi miloval, bude opustená. Ó, aké bolesti trýznili tvoju dušu, keď si predvídal umučenie a sedem mečov vrazených do nepoškvrneného Máriinho srdca. Mal si sen, že je sama, sama bez Ježiša - a tvoj šťastný život strpčilo nešťastie.“ (blahoslavená Concepcion Cabrera de Armida)

Meč, ktorý mal prebodnúť Máriino srdce na Kalvárii, musel prebodnúť aj otcovské srdce svätého Jozefa, keďže bolo vhod­né, aby pri znovuzrodení ľudstva boli matka i otec. Muži ne­prežívajú pôrodné bolesti tak ako ich manželky, ale sú povola­ní sprevádzať svoje manželky tehotenstvom a pripraviť ich na pôrod. Svätý Jozef sa ako dobrý manžel desaťročia staral o to, aby jeho manželka bola dobre pripravená na bolestivý pôrod na Kalvárii.
Keď Mária sprevádzala na Kalvárii svojho Syna, musela cítiť veľkú útechu a posilu pri spomienke na všetko, čo pre nich po celé tie roky Jozef robil. Útecha, ktorú jej dával apoštol Ján, Má­ria Magdaléna a niekoľkí ďalší, bledla v porovnaní s útechou od muža, ktorý tam ani nebol. Boh ušetril svätého Jozefa múk na Kalvárii, ale Mária si ho ta priniesla vo svojom srdci, veď jej ukrižovaný Syn, pred ktorým stála, bol tiež Jozefov Syn. Mys­liac na manžela neochabovala vo viere, nádeji a láske.
Veľa spomienok na svätého Jozefa zaplavilo Máriino srdce na Kalvárii a všetky boli pre ňu zdrojom veľkej útechy a sily. 
Práve Jozefova sila v utrpení ešte viac upevnila jej odhodlanie, aby svedčila a trpela s ukrižovaným Synom. Rozpamätala sa na vraždenie neviniatok a ako veľmi táto udalosť zranila manželo­vo srdce. Lebo keď anjel prišiel k svätému Jozefovi s pokynom, aby vzal dieťa i jeho matku do Egypta, nepovedal, že deti budú zomierať pred očami matiek. Svätý Jozef trpko plakal nad stra­tou toľkých vzácnych detí, ale akokoľvek pre ňu trpel, nezmenil 
svoje rozhodnutie konať Božiu vôľu. Pod krížom Mária urobila podobne.

„Jozef a Mária ešte neprešli cez hory, ktoré ich delili od púšte, keď im zrazu doľahol k ušiam bolestný nárek ozývajúci sa na kopcoch. Srdcervúce výkriky, plač matiek svätých neviniatok, ktoré im zavraždili na prsiach a v náručiach, naplnili srdcia Jozefa a Márie nesmiernym smútkom.“ (blahoslavený Bar­tolo Longo)

Mária si tiež pripomenula, ako svätý Jozef, hlava rodiny, vzal ju i Ježiša do Egypta a ako statočne chránil a staral sa o svoju rodi­nu. Cesta do Egypta nebola pre Svätú rodinu bezpečná ani po­hodlná a viedla na miesto plné zbojníkov a zlodejov, známe pohanskými praktikami. Roky života svätého Jozefa v egypt­skom vyhnanstve - ktorých podľa svätého Tomáša Akvinského a svätého Bonaventúru bolo sedem - museli byť preňho veľ­mi ťažké a bolestné. Mária sa v mysli vracala k týmto rokom i k tomu, aký bol svätý Jozef silný z lásky k Bohu a rodine.
Mala pred sebou všetky utrpenia, ktoré svätý Jozef znášal počas pobytu v Egypte. Z mystických zjavení blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej vieme, že osobitne sa ho dotý­kali ťažkosti Svätej rodiny, za ktorú cítil ako jej otec najväčšiu zodpovednosť. Veľmi ho trápila nemožnosť získať vhodnú prá­cu, pokrm, čistú vodu alebo dobré ubytovanie, lebo v úlohe ži­viteľa domácnosti nedokázal zabezpečiť všetko, čo jeho rodina potrebovala.

„S príchodom do Egypta sa svätý Jozef ocitol vo svete, ktorý bol nielenže cudzí, ale aj nepriateľský voči Izraelitom. Egyp­ťania nemohli Izraelitom odpustiť, že unikli spod ich tyranie a zapríčinili, že sa mnohí ich predkovia utopili v Červenom mori.“ (svätý František Saleský)

Mystické videnia blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej rozprávajú aj o hrozivej situácii, do ktorej sa dostala Svätá rodina v Egypte, keď ju obkľúčili lúpežníci. Na Kalvárii si Mária spomenula, aký odvážny bol vtedy jej manžel a aký ochotný zomrieť z lásky k rodine, a vďaka tom u našla v sebe silu obeto­vať sa spolu s Ježišom.
Mária nemohla nepomyslieť na najhoršiu nočnú moru, akú rodič môže zažiť a akú ona s manželom zažila, keď sa im na tri dni stratilo dieťa. Tri dni boli srdcia Márie a Jozefa plné úzkostí a obáv, ale keď ho napokon našli v chráme, nesmiernu bolesť ich sŕdc vystriedala nevýslovná radosť. Táto udalosť bola v is­tom zmysle prípravou na Kalváriu, a keď nad ňou M ária teraz uvažovala, opäť mala príležitosť čerpať silu a útechu u svojho sladkého svätého Jozefa.
Spomienky na všetko, čo svätý Jozef vykonal pre svoju man­želku a Syna, boli na Kalvárii útechou aj pre Ježiša. Vďaka Jozefov­mu príkladu trpezlivého a verného utrpenia bolo pre nášho Pána menej náročné obetovať svoju obetu. Otec ho predsa zachránil pred Herodesom, niesol vo svojom srdci obrovské bremená lásky, utešoval jeho matku a pomáhal Márii pripraviť sa na jej utrpenie s ním. Aj keď sa od svätého Jozefa nežiadalo, aby bol fyzicky prí­tomný na Kalvárii, Ježiš vedel, že by sa tam nikdy nedostal bez neho. Boh teda urobil obetu na Kalvárii závislou od otcovských obiet, ktoré svätý Jozef priniesol počas skrytých rokov Svätej ro ­diny. Ovocie Jozefovej otcovskej lásky a utrpenia urobilo z neho duchovného otca novozákonnej rodiny. Podobne ako Mária aj Ježiš mal na Kalvárii vo svojej mysli i srdci svätého Jozefa.
Panenské srdcia Ježiša, M árie a Jozefa sú jedno. A aké zjedno­tené sú ich srdcia, také vzájomné je aj ich poslanie. Ježiš, ktorý sám je Spasiteľ sveta, si praje, aby jeho matka a otec mali osobitnú účasť na diele vykúpenia. Jednota panenských a bolestných sŕdc Ježiša, Márie a Jozefa v Nazarete, Betleheme, Egypte a na Kalvá­rii predstavovala základný prostriedok, ktorý sa Boh rozhodol použiť, aby nám všetkým umožnil opäť sa narodiť. To Ježišovi, Márii a Jozefovi vďačíme za to, že sa môžeme stať Božími deťmi.
Z obetavého otcovstva svätého Jozefa sa dozvedáme, že je mužom , ktorý sa postará o tých, čo m u boli zverení, za akú­koľvek cenu. Rovnako ako sa postaral o M áriu a Ježiša, váš d u ­chovný otec sa chce postarať aj o vás. Všetkým svojim deťom ponúka útechu a silu; túži vás utešiť, aby ste boli väčšmi schop­ní sebaobetujúcej lásky.
Každému kresťanovi dal Boh poslanie, ktoré si bude vy­žadovať obetu a spôsobovať bolesť a utrpenie. Budete musieť vystúpiť na svoju vlastnú Kalváriu, ale ak budete mať v srdci svätého Jozefa, dostane sa vám útechy a posily otca, aby ste d o ­kázali všetko pretrpieť z lásky.
Svätý Jozef vie, že keď sa budete usilovať konať Božiu vôľu, satan, duchovný Herodes, pošle na vás vrahov. Preto potrebu­jete svätého Jozefa, aby vás chránil. Váš duchovný otec bude s láskou bdieť nad vami a nikdy za vás neprestane bojovať, s jeho pomocou môžete zvíťaziť v utrpení a premôcť nepria­teľa. Svätý Ján Pavol II. to zdôraznil v homílii počas pápežskej návštevy vo Svätyni svätého Jozefa v poľskom Kaliszi:

„Anjel ho [svätého Jozefa] varoval, aby utiekol s dieťaťom, lebo sa ocitlo v smrteľnom nebezpečenstve. O tých, čo ohrozova­li život dieťaťa, sa dozvedáme z evanjelia: o Herodesovi ako prvom z nich, ale aj o všetkých jeho [Herodesových] nasle­dovníkoch. Jozef z Nazareta, ktorý zachránil Ježiša pred Herodesovou krutosťou, sa nám tu ukazuje ako veľký podporovateľ obrany ľudského života od chvíle počatia po prirodzenú smrť. 
Na tomto mieste chceme zveriť ľudský život Božej prozreteľ­nosti a svätému Jozefovi, najmä život ešte nenarodených detí v našej vlasti i po celom svete.“

Utrpenie je neoddeliteľnou súčasťou života. Svätý Jozef nedo­káže zabrániť tomu, aby ste trpeli, ale môže vás na to pripraviť a utešovať vás, keď budete prežívať bolesť a žiaľ. Vždy v ňom nájdete otca, ktorý vás miluje a chráni.

„Svätý Jozef s láskou a veľkodušnosťou, s akou chránil Ježiša, bude chrániť aj vašu dušu. Ako ho uchránil pred Herodesom, tak uchráni vašu dušu pred najzákernejším Herodesom: diab­lom! Ako sa patriarcha svätý Jozef postaral o Ježiša, postará sa aj o vás a bude vám vždy pomáhať svojím patronátom. 
Oslobodí vás od prenasledovania zlého a pyšného Herodesa a nedovolí, aby sa vaše srdce odcudzilo Ježišovi. Ite ad Ioseph! 
Choďte k Jozefovi s najväčšou dôverou, lebo si nepamätám, žeby som niečo prosil od svätého Jozefa, čo by som hneď ne­dostal.“ (svätý Pio z Pietrelciny)

Vo Svätyni svätého Jozefa v Kaliszi, kde v roku 1997 svätý Ján Pavol II. predniesol svoju podnetnú homíliu o tomto svätom, sa v krypte kostola nachádza múzeum venované svätému Joze­fovi. Je prejavom vďačnosti za jeho úlohu pri záchrane životov mnohých katolíckych kňazov a biskupov uväznených v kon­centračnom tábore Dachau počas druhej svetovej vojny.
Podľa oficiálnych záznamov v Dachau bolo internovaných 2 579 katolíckych kňazov, z ktorých 1 034 tam aj zomrelo. Im svätý Jozef pomohol v utrpení a dával im silu obetovať svoj ži­vot z lásky k Ježišovi. Pokiaľ ide o ďalších 1 545 kňazov, ktorí prežili, všetci pripisujú svoje vyslobodenie z tábora 29. apríla 1945 mocnému orodovaniu svätého Jozefa.
Takýto je príbeh zbožnosti k svätému Jozefovi v Dachau: Prví katolícki kňazi prišli do Dachau v roku 1939, ale v ďal­ších mesiacoch a rokoch ich počet rástol, keďže tam presunuli aj kňazov z koncentračných táborov Osvienčim a Sachsenhau­sen. 8. decembra 1940 kňazi v Dachau urobili spoločný úkon zasvätenia sa svätému Jozefovi prosiac, aby im pomohol ob­stáť v utrpení a uchránil ich pred smrťou. Učinili tak vo viere, že ako svätý Jozef uchránil pred smrťou Božieho Syna, keď ho chcel zabiť Herodes, má moc obrániť aj ich aj pred zlobou na­cistov.
Uväznení kňazi si zasvätenie každý rok obnovovali sláv­nostnejším spôsobom a okrem toho sa modlili novénu k svä­tému Jozefovi o pomoc v ich ťažkej situácii. Keď tábor v roku 1945 konečne oslobodili, preživší kňazi svedčili, že je to svä­tý Jozef, kto ich doteraz zachoval pri živote. Na poďakovanie v roku 1948 mnohí kňazi - väčšinou z Poľska - zorganizovali púť do Svätyne svätého Jozefa v Kaliszi, ktorá sa stala takou pamätihodnou, že v roku 1958 sa uskutočnila druhá púť a potom aj ďalšie. V roku 1995 sa na púti zúčastnilo 37 dosiaľ žijúcich kňazov, ktorí si pamätali Dachau. Dnes sú už všetci kňazi po smrti, ale ich pamiatka a úcta k svätému Jozefovi žije ďalej aj vďaka múzeu pripojenému k svätyni.
Svätý Jozef zachránil Ježiša pred Herodesom a Máriu pred zlodejmi. Svätý Jozef utešoval oboch a pripravoval ich na Kal­váriu a bol v ich srdciach aj vtedy, keď na ňu vystupovali. Svätý Jozef utešoval mnohých kňazov, ktorí trpeli a zomreli v Da­chau, a mnohým ďalším pomohol prežiť tábor. Svätý Jozef, váš duchovný otec, vás chce chrániť, pripravovať a utešovať a po­máhať vám, aby ste urobili zo svojho života obetu pre druhých.

„V ňom [svätom Jozefovi] máme všetci svoj vzor a ochran­cu.“ (svätý Peter Julián Eymard)

„Povedzme veľkému patriarchovi: ,Tu sme, celí pre teba, buď aj ty celý pre nás. Ukáž nám cestu, posilňuj nás na každom kroku a veď nás ta, kam Božia prozreteľnosť chce, aby sme šli“ (svätý Joseph Marello)