„Nesúhlasím s tradičnou predstavou svätého Jozefa ako starého muža, hoci mohla vniknúť z túžby zdôrazniť večné Marino panenstvo. Vidím ho ako silného, mladého muža, možno o pár rokov staršieho než Panna Mária, ale v rozkvete životných a tvorivých síl.“
SVÄTÝ JOSEMARÍA ESCRIVÁ

Už ste niekedy počuli podobné vyjadrenie niektorého svätca o veku svätého Jozefa? Svätý Josemaría nie bez dobrého dôvodu tvrdí, že svätý Jozef bol mladý muž, keď sa oženil s Pannou Martou - a nie je ani jediný, kto to tvrdí.
Katolícka cirkev nezaujala žiadne formálne, oficiálne stano­visko k veku svätého Jozefa. Je na vás, či si budete myslieť, že sa Pannou Maňou zasnúbil ako starší alebo ako mladší. Osobne mi je ťažké uveriť v tú prvú možnosť, keďže fyzické nároky jeho poslania ju robia celkom nepravdepodobnou.
Ak vezmete do úvahy tituly, ktoré Cirkev dáva svätému Jo­zefovi v litániách (starostlivý ochranca Kristov; šľachetný stráž­ca Panny; ochranca panien; príklad robotníkov, postrach zlých duchov, atď.), všetky skôr poukazujú na to, že svätý Jozef bol mladý a silný, než aby opisovali staršieho muža. Vari starý muž dôkaze chrániť panny? Alebo slúžiť ako príklad robotníkov? a to, aby bol niekto ochrancom, potrebuje silu. Na to, aby bol niekto robotníkom, potrebuje zdravie. Môže byť starec jedným alebo druhým? Ako povedala Matka Angelica: „Starý muž by sa nevybral peši do Egypta!“ A bez dostatočnej pohyblivosti a sily by nikomu nerobil osobného strážcu. Svet je plný starých mužov, ktorí sú čnostní, múdri a svätí, a nič z toho čo sme povedali, nenaznačuje akúkoľvek morálnu vinu z ich strany . Ale starým mužom chýba fyzická schopnosť urobiť veci, ktoré svätý Jozef dostal za úlohu vykonať pre Svätú rodinu.

Prečo potom toľko umeleckých diel v priebehu stáročí zobrazuje svätého Jozefa ako starého muža? Najvýstižnejšiu odpoveď na túto otázku dáva ctihodný Fulton J. Sheen:

„Bol [svätý Jozef] starý alebo mladý? Väčšina sôch a obrazov svätého Jozefa, ktoré dnes môžeme vidieť, ho zobrazujú ako starého muža so sivou bradou, ako niekoho, kto vzal Máriu a jej sľub pod ochranu s takým istým nadhľadom, ako keď le­kár na detskom oddelení vezme na ruky malé dievčatko. Ne­máme, pravdaže, žiadne dôkazy o Jozefovom veku, ibaže nie­ktoré apokryfné správy ho opisujú ako starého muža. Otcovia Cirkvi od 4. storočia sa tejto legendy dosť prísne pridržiavali...

Ale keď hľadáme dôvody, prečo by kresťanské umenie malo zobrazovať Jozefa ako staršieho, zisťujeme, že malo na zreteli lepšie ochránenie Máriinho panenstva. Akosi sa doň vkradla myšlienka, že staroba je lepším strážcom panenstva než do­spievanie. Umenie teda nevedomky urobilo Jozefa manželom, ktorý je čistý a nevinný viac vekom než čnosťou. Ale to je ako usudzovať, že človeka, ktorý nekradne, najlepšie ukážeme tak, že ho zobrazíme bez rúk...

A navyše, aby Jozefa vylúčilo ako starého, umenie nám znázor­ňuje človeka, ktorému nezostalo veľa životnej energie, viac než takého, kto jej má dostatok, ale ovláda ju pre Boha a jeho sväté úmysly. Dať Jozefovi čistý výzor len preto, že jeho telo zostarlo,
je ako ospevovať horský potok, ktorý vyschol. Cirkev nevysvätí muža za kňaza, ak nemá životnú silu. Ona chce mužov, ktorí musia niečo skrotiť, a nie skrotených mužov, ktorí nemajú ener­giu na to, aby boli divokí. Pri Bohu by to nemalo byť inakšie. 
Oprávnene sa možno domnievať, že náš Pán by chcel za pes­túna skôr niekoho, kto sa sám obetoval, než niekoho, kto bol donútený. K tomu pristupuje historická skutočnosť, že Židia sa dívali s nevôľou na nepomerné manželstvá medzi, ako to vyjadril Shakespeare, ,mrzutým vekom a mladosťou'. Talmud uznáva nepomerné manželstvo len pre vdovy a vdovcov. A na­pokon zdá sa byť sotva možné, že Boh by spojil mladú mat­ku, možno vo veku šestnásť alebo sedemnásť rokov, so starým mužom. Ak sa nezdráhal dať svoju matku mladému Jánovi pod krížom, prečo by jej pri jasliach dal starého muža za man­žela? Láska ženy vždy určuje to, ako muž miluje: je tichým vychovávateľom jeho mužských síl.
Keďže Máriu by sme mohli nazvať ,tou, čo robí pannami' ženy i mužov a je najväčšou inšpiráciou kresťanskej čistoty, vari by logicky nemala začať tým, že bude inšpirovať a urobí panicom prvého mladíka, s ktorým sa stretla - spravodlivého Jozefa? 
Prvé víťazstvo by dosiahla nie tak, že zmenší jeho schopnosť milovať, ale že ju povýši na vyššiu úroveň, a to u svojho žení­cha, ktorý bol mužom a nie nejakým senilným strážcom!

Jozef bol pravdepodobne mladý muž, silný, mužný, atletický, pekný, čistý a disciplinovaný. Bol to muž nie neschopný milo­vať, ale muž zapálený láskou. Tak ako by sme nepripisovali veľké zásluhy preblahoslavenej Matke, keby zložila sľub panenstva po päťdesiatich rokoch života starej dievky, tak by sme nepripi­sovali veľké zásluhy Jozefovi, ktorý sa stal jej manželom v po­kročilom veku. Mladé dievčatá v tej dobe podobne ako Mária
sľubovali, že budú jedinečným spôsobom milovať Boha. Takéto sľuby dávali aj mladí muži, medzi ktorými bol Jozef jedinečný, takže si vyslúžil prívlastok „spravodlivý“. Na stôl pred kráľa sa dostal nie ako vysušený plod, ale púčik plný prisľúbení a sily. 
Jozef neprežíval súmrak, ale úsvit života; prekypoval energiou, silou a ovládanou vášňou. Mária a Jozef si navzájom priniesli nielen sľuby panenstva, ale aj dve srdcia, z ktorých vyvierala tá najväčšia láska, aká kedy prúdila v ľudskej hrudi...
O čo krajšími sa Mária a Jozef stávajú, keď v ich živote vidí­me to, čo by sme mohli nazvať prvou Božou romancou! Žiad­ne ľudské srdce by nebolo pohnuté láskou niekoho staršieho k mladšiemu; ale koho by nedojala láska dvoch mladých? 
V Márii i Jozefovi bola mladosť, krása a prisľúbenia. Boh mi­luje kaskády a zurčiace vodopády, ale viac ich miluje nie vtedy, keď pretekajú a zaplavujú jeho kvety, ale vtedy, keď sú ovládané a usmernené, aby osvetlili mesto a uhasili smäd dieťaťa. V Jo­zefovi a Márii nenachádzame jeden skrotený vodopád a jedno odčerpané jazero, ale skôr dvoch mladých ľudí, ktorí prv, než poznali krásu jedného a pôsobivú silu toho druhého, chceli to všetko podriadiť Ježišovi. Nad Ježiškovými jasľami sa neskláňa staroba a mladosť, ale dvojnásobná mladosť, zasvätenie krásy v dievčine a odovzdanie silného pôvabu v mládencovi.“

Čo dodať! To bol brilantný Fulton Sheen! Pokiaľ viem, žiaden iný človek v celých dejinách Cirkvi nevyslovil presvedčivejší argument v prospech mladého Jozefa. Ako Fulton Sheen jasne hovorí, teológia a umenie zobrazovali svätého Jozefa ako staré­ho muža len preto, aby ochránili Máriino panenstvo.

Aby sme však boli féroví, rozhodnutie opisovať svätého Jozefa ako starca či už v kázňach, knihách alebo umení naozaj chránilo Máriino panenstvo a čistotu. Extrémnym príkladom je starobylý koptský text o živote svätého Jozefa, podľa ktorého mal 91 rokov, keď sa oženil s Máriou! Všetci historici a teológovia však uzná­vajú, že podnety pre takéto zobrazovanie svätého pochádzajú z apokryfných - čiže nekánonických - dokumentov. Tým, že sa na základe údajov z týchto spisov znázorňoval Jozef ako starý muž, sa zmenšili jeho čnosti, dôležitosť a veľkosť v mysliach kres­ťanov. Niet divu, že v priebehu stáročí tak málo ľudí venovalo pozornosť svätému Jozefovi.
Aký zničujúci účinok mal tento prístup! Dodnes sa o svä­tom Jozefovi málo hovorí v prednáškach o kristológii, máriológii, soteriológii alebo ekleziológii. Človek, ktorý sa všeobecne považuje za najmilujúcejšieho, najspravodlivejšieho, najčistej­šieho, najrozvážnejšieho, najodvážnejšieho, najposlušnejšieho a najvernejšieho muža, aký kedy žil, sa ani nespomína v pred­náškach o teologických alebo morálnych čnostiach. To sa musí zmeniť! Vďaka Bohu za múdrosť a názory takých ľudí, akými je svätý Josemaría Escrivá, Matka Angelica a ctihodný Fulton Sheen. Cirkev musí nanovo predstaviť svojim deťom obraz svä­tého Jozefa, ktorý ho ukazuje ako silného, mužného a mladého. 
To, že sa v minulosti neustále zobrazoval ako starec, narušilo naše vnímanie najväčšieho svätca (po Márii) na tejto zemi! Je čas vrátiť sa k svätému Jozefovi!
Nepochopte to však nesprávne. Pán miluje starších mužov, miluje roky ich tvrdej práce, služby, nesebeckej odovzdanosti a obetavej lásky. Pokojné a spravodlivé spoločnosti spočívajú na základoch, ktoré postavili starí muži, ale aj oni budovali zá­klady a piliere civilizácie, keď boli mladí, a nie starí. Podobne Ježiša Krista s láskou vychovával silný, mladý otec menom Jo­zef, ťažko pracujúci, starostlivý a čnostný - on položil základy pre ľudský rast a rozvoj Ježiša Krista. Hoci niet pochýb o tom, že starý muž môže byť rovnako svätý ako mladý muž, chlapec potrebuje silného, mladého otca, aby sa naučil narábať so seke­rou, opracovávať drevo, prenášať dosky, cestovať dlhé vzdiale­nosti a zarábať si na živobytie v pote tváre.

„Ak pozemské kniežatá považujú za veľmi dôležité starostli­vo si vybrať vychovávateľa pre svoje deti, myslíte si, že več­ný Boh by si vo svojej všemohúcej moci a múdrosti nevybral zo stvorení najdokonalejšieho muža [svätého Jozefa], aby bol ochrancom jeho božského a najslávnejšieho Syna, Kniežaťa neba a zeme?“ (svätý František Saleský)

Blahoslavený William Joseph Chaminade vyjadruje podobnú myšlienku, ale pozerá sa na mužskosť svätého Jozefa z perspek­tívy jeho manželstva s Pannou Máriou:

„Keby vám Boh dal čestnú úlohu vybrať spomedzi kráľov manžela pre preblahoslavenú Pannu, nedali by ste jej toho najmúdrejšieho na svete? A keby vám nariadil, aby ste vybra­li jedného zo svätých, vari by ste jej nedali toho najväčšieho svätého, aký kedy chodil po zemi? Myslíte si, že Duch Svätý, ktorý je pôvodcom tohto božského manželstva, má menší zá­ujem než vy na tom, aby jej dal manžela primeraného jej zá­sluhám?“ (blahoslavený William Joseph Chaminade)

Znie to rozumne, však? Určite. Svätý Jozef bol milujúci Máriin manžel a nie manžel „na dôchodku“, ktorý nebol schopný vyko­návať manuálne práce a absolvovať dlhé pešie cesty. Svätý Jozef bol v Nazarete známy ako Ježišov otec a nie ako Ježišov starý otec.
A ako Ježišov otec bol Jozef horlivým obrancom a silným ochrancom svojho milovaného Syna. Obetoval všetko - vrá­tane potešenia manželskej lásky -, aby splnil svoje poslanie „ochrancu Panny“ a „ochrancu Vykupiteľa“. Keď pápeži a svätí používajú slovo „ochranca“ v súvislosti so svätým Jozefom, po­užívajú ho nielen v právnom zmysle, ale aj v ochrannom, ot­covskom a mužskom zmysle. Ochranca je niekto silný nielen mysľou a srdcom, ale aj fyzicky. Svätý John Henry Newman hovoril o ochrannej funkcii svätého Jozefa takto:

„[Svätý Jozef] bol cherubín, ktorý mal strážiť nový pozemský raj pred vpádom každého nepriateľa.“

Ten, kto má strážiť územie pred vpádom každého nepriateľa, musí byť telesne zdatný, a nie vetchý starý muž, ktorý potrebuje paličku. Podobne ako mocný cherubín, ktorý slúži Kráľovnej anjelov a chráni ju, aj svätý Jozef dostal úlohu chrániť chrám Máriinho tela a najmä jej panenstvo. Máriin ochranca musel byť mladý a silný, aby úspešne splnil toto svoje poslanie. Starší muž by sotva mal dosť sily chrániť mladú manželku a výdrž potrebnú na výchovu malého syna.
Mužskosť svätého Jozefa bola ochranným štítom a plášťom pre preblahoslavenú Pannu. Žiaden človek alebo zviera ne­mohlo Panne ublížiť, lebo svätý Jozef bol pozorný a pripravený brániť ju až na smrť.