„Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; lebo on dáva svojim miláčkom spánok.“
Ž 127, 2
Boh miluje spánok. Je jedným z jeho diel.
Váš nebeský Otec vás ustrojil tak, že približne tretinu svojho života by ste mali prespať. On sám odpočíval po stvorení neba a zeme (porov. Gn 2, 2-3).
Boh je otec. Teší sa zo svojich detí a rozpráva sa s nim i aj vtedy, keď spia. Je to skutočnosť potvrdená Písmom . V živote a poslaní svätého Jozefa sa Boh rozhodol, že sa mu bude prihovárať v spánku. Pri štyroch príležitostiach m u skrze anjela odovzdal veľmi dôležité posolstvá práve v sne (porov. M t 1, 20; 2, 13. 19. 22).
Spánok svätého Jozefa je taký významný a silný, že sa ho satan bojí. Kresťanstvo vždy učilo, že satan, vzdorovité stvorenie, z vlastnej vôle odmietol slúžiť Bohu, arogantne vyhlasujúc: „Non serviam“ [„Nebudem slúžiť“ (porov. Jer 2,20)]. Naproti tomu Panna Mária vyslovuje svoje pokorné „Fiat mihi secundum verbum tuum “ [„Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38)]. A veľký svätý Jozef odpovedá skôr poslušnými skutkami než slovami: „Fecit sicut praecipit ei angelus Domini“ [„Urobil, ako mu prikázal Pánov anjel“ (M t 1, 24)]. Spánok svätého Jozefa zasahuje do hry!
Podľa Nového zákona spánok svätého Jozefa je modlitba. V nebi svätý Jozef samozrejme nespí, ale vo večnosti „odpočíva v Pánovi“.
Vari sa posmrtný život nenazýva „večným odpočinkom“?
Nedávno v Cirkvi vznikla a získala popularitu pobožnosť k svätému Jozefovi Spiaci svätý Jozef. Spočíva v tom, že si zaobstaráme sochu spiaceho svätého Jozefa, prosíme ho o orodovanie na konkrétny úmysel, napíšeme tento úmysel na kúsok papiera a vložíme ho pod sochu. Tým sa vlastne modlíme, aby svätý Jozef predniesol náš úmysel Bohu. Pobožnosť k spiacemu Jozefovi je úžasný spôsob, ako môžete byť spojení so svojím duchovným otcom a prosiť ho, aby sa modlil (spal) na vaše úmysly.
Francúzsky básnik Charles Péguy písal o posvätnosti spánku v prekrásnej básni s názvom Brána tajomstva nádeje.
Túto báseň napísal z pohľadu Boha. Časť, ktorú citujeme, má dnešnému človeku pripomínať, že Bohu sa páči, keď jeho deti spia.
Obyčajný spánok. Prečo z neho ľudia nečerpajú úžitok?
Každému som to tajomstvo dal do daru, hovorí Boh. Nepredával som ho za peniaze.
Ten, kto dobre spí, dobre žije. Kto spí, modlí sa.
Aj ten, kto pracuje, sa modlí. Ale všetko má svoj čas. Svoj čas má spať, svoj čas má pracovať.
Spánok a práca sú ako brat a sestra, ktorí spolu veľmi dobre vychádzajú.
Spánok ide naproti práci rovnako, ako práca ide naproti spánku.
Kto dobre pracuje, dobre spí, a kto dobre spí, dobre pracuje.A predsa počúvam, že sú takí, ktorí nespia.
Nemám záľubu v človeku, ktorý nespí, hovorí Boh.
Spánok je priateľ človeka.
Spánok je priateľ Boha.
Spánok je azda mojím najkrajším stvorením.
Aj ja sám som na siedmy deň odpočíval.
Kto má srdce čisté, spí. A kto spí, má čisté srdce.
Toto je veľké tajomstvo, skrze ktoré sa možno stať neúnavný ako dieťa.
Áno, počúvam, že sú takí, ktorí dobre pracujú a zle spia, ba ktorí vôbec nespia. Tak málo mi dôverujú.
Hovorím o tých, ktorí pracujú a nespia.
Je mi ich ľúto. Hovorím o tých, ktorí pracujú, aby tým, že pracujú, splnili moje prikázanie, úbohé deti.
A ktorí súčasne nemajú dosť odvahy, nemajú dosť dôvery, aby spali.
Ľutujem ich a v kútiku srdca im to zazlievam, pretože mi nedôverujú.
Nevložia sa do rúk mojej prozreteľnosti podobní nevinnému dieťaťu, keď spočinie v náručí svojej matky.
Nechýba im odvaha niečo urobiť, ale chýba im odvaha nič nerobiť.Zdobí ich čnosť činorodosti, no hrešia proti čnosti nečinnosti.
Odpočívania, oddychovania, spania.
Nešťastní ľudia, nevedia, čo je pre nich dobré. (Charles Péguy)
Spánok svätého Jozefa môže dnešného človeka naučiť dôležité lekcie o živote a jedna z najdôležitejších je tá, že odpočívať je v poriadku. Zato byť workoholikom nikdy nie je dobré. Svätý Jozef nebol workoholik, doprial si spánok, ktorý osviežoval jeho dušu. Boh s ním hovoril, keď spal, a vďaka tomu sa stával svätejším manželom a otcom.
Odpočívať neznamená márniť čas, ale venovať sa činnosti, ktorá je Bohu milá, lebo vás môže cez ňu osloviť a občerstviť vašu dušu.
Ak môžete, zadovážte si sochu „spiaceho svätého Jozefa“.
Napíšte si úmysly a vložte ich do jeho starostlivosti, nech hovorí s Bohom o vás.
„Ó, svätý Jozef, ty sa tešíš veľkej priazni Najvyššieho. Pánov anjel sa ti zjavil v snoch, kým si spal, aby ťa varoval a viedol, keď si sa staral o Svätú rodinu. Bol si jej tichý a silný, verný a odvážny ochranca. Drahý svätý Jozef, pohliadni na mňa, keď odpočívaš v Pánovi s dôverou v jeho absolútnu moc a dobrotu. Prosím, vezmi moju potrebu do svojho srdca, snívaj o nej a predlož ju svojmu Synovi. A pomôž mi, dobrý svätý Jozef, aby som počul Boží hlas, aby som vstal a s láskou konal. Chválim Boha a ďakujem mu s radostným srdcom. Milujem ťa, svätý Jozef. Amen.“