„Postavenie svätého Jozefa ako manžela a pestúna svedčí o dôstojnosti otcovstva.“ ctihodný Joseph Mindszenty
Keď opisujú otcovstvo svätého Jozefa, používajú kresťania rôzne výrazy: nazývajú Jozefa zákonitým, údajným, duchovným, panenským Ježišovým otcom či pestúnom. Napriek tomu, že žiaden z týchto titulov sa v Novom zákone nenachádza, každým z nich možno oprávnene vyjadriť otcovstvo svätého Jozefa. Najbežnejší jeho otcovský titul je pestún. Je to tak preto, že v starobylej židovskej tradícii bolo právnou povinnosťou otca, aby dal dieťaťu meno.
„Hoci ty [svätý Jozef] nie si potrebný pre počatie a narodenie [dieťaťa], budeš potrebný pre jeho zaopatrenie a tvoja prvá starosť sa bude týkať jeho mena" (svätý Albert Veľký)
Povinnosť dať meno narodenému Kristovi uložil svätému Jozefovi sám Boh, keď mu anjel povedal, že sa nemusí báť prijať Máriu - a dieťa v jej lone - do svojho domu a starostlivosti. Úloha svätého Jozefa pomenovať Spasiteľa je nesmierne dôležitá, pretože bude svetu znamením, že svätý Jozef je Ježišov zákonitý otec.
„Dôstojnosť svätého Jozefa pramení z jeho výsady byť zákonitým otcom vteleného Božieho Syna. Tu je muž, ktorého Boží Syn nazýva otcom. Ježiš mu bude slúžiť a poslúchať ho. Pokľakne si pred ním, aby dostal otcovské požehnanie.“(svätý Peter Julián Eymard)
Úlohu svätého Jozefa ako Ježišovho „pestúna“ môžeme vnímať len ako zmluvnú dohodu, ale latinský jazyk umožňuje hlbší pohľad na túto Jozefovu rolu. V latinčine titul označujúci úlohu pestúna, ktorý dostáva svätý Jozef, znie „Filii Dei Nutricie“, čo doslova znamená „živiteľ Syna Božieho“. Ako vidíte, titul pestún je veľmi chabým prekladom latinského originálu. Nazvať svätého Jozefa Ježišovým pestúnom je samozrejme správne, ale treba zdôrazniť, že otcovstvo svätého Jozefa je viac než právne otcovstvo. Otcovstvo svätého Jozefa bolo autoritatívne, citové, verné a večné otcovstvo.
Duchovné otcovstvo svätého Jozefa je naveky. Láskyplný vzťah medzi duchovným otcom a dieťaťom trvá večne, alebo inak, Ježiš je v nebi stále Jozefovým synom. Aj keď „právne“ otcovstvo nad Ježišom Jozef už nevykonáva, jeho vzťah lásky, nehy a vernosti voči Ježišovi, ako aj Ježišovmu mystickému telu pokračuje. Na rozdiel od manželstva, ktoré nejde za prah večnosti (porov. Mt 22, 30), duchovné otcovstvo svätého Jozefa nad Kristom a jeho mystickým telom nikdy nezanikne.
Duchovné otcovstvo podobne ako duchovné materstvo ostáva navždy. Keby to tak nebolo, Cirkev by nemohla viac vzývať Ježiša ako „Jozefovho syna“ a Máriu ako našu duchovnú matku.
Svätý Jozef bude navždy vaším duchovným otcom. To, čo platí pre Ježiša, platí aj pre vás: svätý Jozef je na večné časy vaším duchovným otcom. Ako sa na zemi staral o Ježiša, bude sa na vašej pozemskej púti starať o vás, lebo je váš láskyplný živiteľ, vychovávateľ a ochranca. A keď sa váš pozemský život skončí, svätý Jozef bude naďalej vaším otcom nie už na pozemskej, ale na duchovnej úrovni. V nebi budete naveky známy ako dieťa svätého Jozefa.
„Nikto nikdy nebude schopný hodne chváliť Jozefa, ktorého si ty, ó, pravý jednorodený Syn večného Otca, ráčil mať za svojho pestúna!“ (svätý Efrém Sýrsky)
Prečítajte si „Panenský Ježišov otec“.
Pomodlite sa litánie k svätému Jozefovi.