„Ak chcete byť blízko pri Kristovi, znovu vám dnes opakujeme: .Choďte k Jozefovi.“
CTIHODNÝ PÁPEŽ PIUS XII.
Aký je najbližší možný vzťah, ktorý môžeme mať s Ježišom v tomto živote? Odpoveď iste poznáte: keď prijmeme Ježiša vo svätom prijímaní. Neexistuje užšie puto s Ježišom v tomto živote než skrze Eucharistiu pri svätej omši. Najsvätejšia sviatosť je telo, krv, duša a božstvo Ježiša Krista.
Vedeli ste, že keby svätý Jozef nebol pozemským Ježišovým otcom, nemohli by ste prijímať Chlieb života? Jeho úlohou bolo uchovať a chrániť tento posvätný Chlieb pre vás. Dovoľte, aby som vám to vysvetlil.
Pravdepodobne ste veľakrát počuli príbeh z Knihy Genezis o Jakubových synoch, ktorí predali svojho brata do otroctva. Tento ich brat, ktorého jeho noví majitelia odviedli do Egypta, ďaleko od jeho príbuzných, sa volal Jozef. To, čo Jozefovi urobili jeho bratia, bolo kruté a hanebné. Ale Boh mal svoj plán.
V Egypte sa Jozefovi stalo niečo neuveriteľné, keď ho faraón, egyptský kráľ, adoptoval do svojej rodiny, takže Jozefa považovali za syna faraóna. Získal tak veľkú autoritu. V tej dobe sa Egypt považoval za zásobáreň chleba pre celý svet a faraón ustanovil Jozefa za správcu všetkých egyptských sýpok.
"A Jozef nahromadil obilia ako morského piesku, nesmierne množstvo, takže ho ani nemeral, lebo sa to ani merať nedalo.“ (Gn 41,49)
A Boh ďalej uskutočňoval svoje úžasné plány s Jozefom. Po tom, čo Jozef zabezpečil obrovské zásoby obilia, v Egypte a okolitých krajinách nastal veľký hlad a všade vládol nedostatok potravín.
Preto faraón povedal obyvateľom Egypta: „Choďte k Jozefovi a urobte všetko, čo vám povie“ (Gn 41, 55). Hlad bol taký veľký, že aj Jozefovi bratia, tí, čo ho predali do Egypta ako otroka, sa tam vydali po obilie.
Keď sa bratia stretli s človekom zodpovedným za egyptské sýpky, uplynulo toľko času, že si neuvedomili, že stoja pred svojím bratom. Podobne ako všetci ostatní aj oni považovali Jozefa za člena kráľovskej rodiny a oslovovali ho ako svojho pána. Jozef ich však spoznal.
Aby sme skrátili tento dlhý príbeh, zatiaľ čo Jozef skrýval svoju identitu pred bratmi, pociťoval voči nim láskavosť a milosrdenstvo. Naplnil im vrecia obilím, aby ho odviezli svojmu otcovi, Izraelovi, neskôr svojim bratom vyjavil, kým je, a napokon im odpustil. Vďaka nemu a jeho úlohe správcu obilia nespočetné životy boli zachránené pred hladom a smrťou.
Táto starozákonná udalosť je pravdivá a je predobrazom oveľa väčšieho Jozefa, ktorý pre svojho syna, Chlieb z neba, nájde útočisko v Egypte. Svätý Jozef uchránil pokrm, ktorý dokáže zachrániť celý svet!
Náš duchovný otec svätý Jozef je oveľa vznešenejší než starozákonný Jozef, pretože je ochrancom nebeského Chleba! Ani v nebi neustáva jeho túžba, aby všetky jeho deti jedli Chlieb večného života!
„Prvý Jozef [Starého zákona] bol svätý, spravodlivý, zbožný, čistý; ale tento Jozef ho ďaleko prevyšuje vo svätosti a dokonalosti tak, ako slnko svojou žiarou prevyšuje svetlo mesiaca. (svätý Vavrinec z Brindisi)
Boh poslal svätého Jozefa do Egypta, aby z Egypta priniesol Chlieb života národom. Strážiac ho a uchovávajúc v Egypte svätý Jozef nám tento Chlieb uchránil pred Herodesom a teraz túži, aby sme pri svätej omši prijímali Chlieb života. Na rozdiel od chleba starozákonného Jozefa nebeský Chlieb svätého Jozefa je početnejší než morský piesok. Nebeský Chlieb dôkaze nasýtiť zástupy a uspokojiť každú dušu.
Faraón, mocný egyptský kráľ, povýšil Jozefa a urobil ho najvyšším princom vo svojom kráľovstve, lebo uchoval obilie a chlieb a zachránil ľud celého kráľovstva. Tak svätý Jozef zachránil a ochránil Krista, ktorý je živý Chlieb a dáva vecný život svetu.“
(svätý Vavrinec z Brindisi)
[Svätý Jozef] s najväčšou usilovnosťou vychovával toho, koho veriaci budú prijímať ako Chlieb, ktorý zostúpil z neba, aby mohli získať večný život.“ (blahoslavený pápež Pius IX.)
Ak si chcete utvoriť predstavu o veľkosti svätého Jozefa, uvedomte si, že si Božou výsadou zaslúžil nosiť titul Ježišov otec.
Uvažujte aj o tom, že jeho meno Jozef znamená - rozmnožiť. Premýšľajúc o veľkom patriarchovi Jozefovi, ktorého bratia predali do Egypta, pochopte, že náš svätý zdedil nielen jeho meno, ale oveľa viac, jeho moc, nevinnosť a svätosť. Tak ako patriarcha Jozef hromadil pšenicu nie pre seba, ale pre ľud v čase núdze, ta aj Jozef dostal nebeské poverenie chrániť živý Chlieb nie pre seba, ale pre celý svet.“ (svätý Bernard z Clairvaux)
Bez Jozefa by sme nemali živý chlieb Eucharistie. Mária „za miesila cesto“ vo svojom posvätnom lone; svätý Jozef s láskou uchovával Chlieb v Egypte a naďalej chráni a uchováva Chlieb života v každom bohostánku sveta. Svätý Jozef umožnil všetkým svojim deťom prijímať Chlieb večného života.
„[Svätý] Jozef má naďalej úlohu chrániť živý Chlieb!“
(ctihodný Fulton J. Sheen)
Dnes je na celej zemi duchovný a morálny hlad. Duše zomierajú na duchovnú podvýživu; srdcia sú zranené a životy zničené- manželstva sa ocitli v troskách a deti sa vraždia v lone matky- chyba pravda a zdravý rozum. Duchovný a morálny hlad vo svete pustoší každý národ, ľudstvo upadá a niet krajiny, ktorá by tým nebola poznačená. Čo máme robiť? Ku komu môžeme ísť po výživu pre svoje duše?
„Choďte k Jozefovi a urobte všetko, čo vám povie!“ (Gn 41, 55)