„Byť spravodlivý znamená byť dokonale zjednotený s Božou vôľou a vždy sa jej podriadiť za všetkých priaznivých či nepriaznivých okolností. A nik nemôže pochybovať o tom, že svätý Jozef taký bol.“220
svätý František Saleský
Ako správne poznamenáva svätý František Saleský, aby sme praktizovali čnosť spravodlivosti, musíme žiť v dokonalom súlade s Božou vôľou a za každých okolností dávať Bohu a druhým to, čo im patrí. Cirkev vždy označovala svätého Jozefa za spravodlivého a svätého muža, čo znamenalo, že vskutku miluje Boha a blížneho, ale nie vždy rozumela hlbšiemu teologickému významu týchto slov, najmä keď ide o skutky svätého Jozefa v Novom zákone. Cirkvi trvalo stáročia, kým rozvinula teológiu o svätom Jozefovi, ktorá poukazuje na jeho veľkosť a svätosť.
Dnes Cirkev hlása, že svätý Jozef je najsvätejší človek po Márii a „najspravodlivejší“ zo všetkých svätých. Je náš duchovný otec, opora rodín, sláva domáceho života, patrón všeobecnej Cirkvi a postrach zlých duchov. Z tohto dôvodu určité úryvky
v Novom zákone, ktoré zachytávajú skutky svätého Jozefa, treba opätovne preskúmať vo svetle toho, čo teraz jednomyseľne Cirkev učí o svätom Jozefovi - že svätý Jozef za všetkých priaznivých či nepriaznivých okolností vždy konal v súlade s Božou vôľou a dával Bohu a druhým to, čo im náleží. Naozaj miloval Boha a blížneho tak, ako to neskôr prikázal jeho Syn.
„Čo vlastne [svätý Jozef] robil? Jednoducho miloval. To bolo všetko a to stačilo na jeho oslávenie. Miloval Boha bez obmedzení a bez umenšovania. V ničom inom nevidel svoju dôležitosť a život tu na zemi. Preto je nesmierne milovaný. Pohliadnite na jeho slávu, ktorá trvá naveky! Choďte bez váhania k nemu, ktorý má v nebi všetku moc. O jeho dobrote nemožno pochybovať, keď pomyslíte, že celý svoj život strávil v blízkosti Ježišovho a Máriinho srdca - tých najmilujúcejších a najláskavejších sŕdc, aké kedy existovali.“ (blahoslavený Jean-Joseph Lataste)
Jeden z najvýznamnejších skutkov svätého Jozefa v Novom zákone je jeho reakcia, keď sa dozvedel, že jeho manželka čaká dieťa. V tomto biblickom prerozprávaní udalosti sa svätý Jozef nazýva spravodlivým človekom.
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov/ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: ,Hla, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel, ‘ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.“ (Mŕ 1,18-24)
Použil som tu preklad RSVCE (americké revidované štandardné katolícke vydanie), ktorý som zvolil preto, lebo nehovorí, že svätý Jozef sa chcel „rozviesť“ so svojou manželkou. Vedeli ste, že Katolícka cirkev od začiatku pripúšťala rôzne interpretácie úryvku Mt 1, 18-24? Konkrétne dovoľuje takú, ktorá nezahŕňa myšlienku, že svätý Jozef sa chcel so svojou manželkou rozviesť.
Od prvých storočí dejín Cirkvi existujú tri teórie, ktoré vysvetľujú plán svätého Jozefa po odhalení manželkinho tehotenstva.
Každá mala svojich prívržencov medzi svätými a odborníkmi a všetky vznikli v ranej Cirkvi. Tieto tri teórie sú:
- Teória podozrenia. Svätý Jozef podozrieva Máriu z cudzoložstva, a preto sa s ňou rozhodne rozviesť. Podľa židovského práva ak sa chce spravodlivý muž rozviesť so svojou manželkou, lebo je mu neverná, má ju ukameňovať. Keďže svätý Jozef bol spravodlivý a nechcel ukameňovať Máriu, za najlepšie riešenie považoval potajomky sa s ňou rozviesť. Túto teóriu podporuje apokryfná literatúra a niekoľkí otcovia Cirkvi.
- Teória prekvapenia. Svätého Jozefa správa o Máriinom tehotenstve uvrhne do rozpakov, ba ohromí, ale nepochybuje o Máriinej nevine. Je zaskočený, nevie, čo má robiť, a v zmätku pomýšľa na rozvod. Niektorí otcovia Cirkvi sa hlásia k tejto teórii a veľmi ju presadzujú. Je najbežnejšia a je známa ako „Jozefova pochybnosť“.
- Teória úcty. Svätý Jozef nepochyboval o Máriinej čistote a nevine, keď zistil, že čaká dieťa. Skôr pochyboval o tom, či je hodný a schopný sa o nich postarať. Ako človek spravodlivý uznáva, že Mária patrí Bohu, a nepovažuje sa za hodného s ňou žiť. Pre spravodlivosť voči Bohu a z úcty k Márii sa rozhodne od nej v tichosti odlúčiť; je ochotný stiahnuť sa, aby nevyšlo najavo jej tajomstvo. Niektorí otcovia Cirkvi, ako aj mnohí stredovekí svätí, teológovia a mystici zastávali túto teóriu.
Prečo Cirkev umožnila tri teórie o tejto závažnej otázke? Dôvod treba hľadať v preklade gréckeho slova apoluo, pri ktorom sa biblickí odborníci zhodujú, že sa veľmi ťažko prekladá. V gréčtine má toto slovo niekolko významov a význam, ktorý je zvolený pre konkrétny úryvok, obyčajne súvisí s kontextom, v ktorom sa objaví. Napríklad, podľa kontextu apoluo môže znamenať „oddeliť“, „skryť“, „utajiť“, „odlúčiť sa“ alebo „rozviesť“. Je zaujímavé, že väčšina prekladateľov Nového zákona z gréčtiny do iných jazykov sa rozhodla preložiť slovo apoluo ako „rozviesť“. Ale javí sa tento preklad správny teraz, keď Cirkev oveľa lepšie pozná svätosť svätého Jozefa, najmä pokiaľ ide o jeho výsady, čnosti a tajomstvá? Uvážiac všetko, čo vieme o svätom Jozefovi, môžeme oprávnene tvrdiť, že sa chcel rozviesť so svojou milovanou manželkou? Cirkev pokročila v chápaní svätého Jozefa a podľa mienky mnohých treba prehodnotiť názor, že sa chcel s M áriou rozviesť.
Aby sme nikom u nekrivdili, tí, čo prekladali slovo apoluo ako rozvod, to nerobili so zlým alebo nekalým úmyslom. Nezabúdajme, že rozvod je často správny preklad tohto slova podľa kontextu konkrétneho úryvku. Avšak jediný dôvod, prečo sa v M t 1, 18-24 použilo slovo rozvod je, že Cirkev ešte nemala rozvinutú teológiu o svätom Jozefovi. Výhrada voči takémuto spôsobu prekladu spočíva v tom , že spustil stáročné marginalizovanie svätého Jozefa v živote Cirkvi. Stať M t 1,18-24 často popisovaná ako
„Jozefova pochybnosť“ by si zaslúžila vznešenejší opis „zveslo vanie svätému Jozefovi“. Ľahko pochopíme, prečo mnohí ľudia nemilujú svätého Jozefa tak, ako by mali, a prečo bol v dejinám h málo vážený, uctievaný a napodobňovaný.
Možno sa pýtate, či je to až také dôležité. Nuž, je veľký rozdiel medzi tým, či sa svätý Jozef chcel rozviesť so svojou manželkou alebo či sa chcel od nej odlúčiť z úcty a spravodlivosti. Druhé z vysvetlení Jozefových úmyslov viedlo mnohých erudovaných odborníkov k inému prekladu slova apoluo ako rozvod. Vzhľadom na to, čo Cirkev dnes považuje za pravdivé o svätom Jozefov sa názor, že svätý Jozef sa chcel rozviesť so svojou manželkou, nezhoduje s čnosťami svätého Jozefa. Napokon taký názor kladie samotný základ novej zmluvy Ježiša Krista na vratkú pôdu!
Rozviesť sa s Máriou, ktorá bola nevinná a neurobila nič zlé, by bolo od svätého Jozefa nesmierne nespravodlivé. Ako by sa mo hol ten istý človek, ktorého Cirkev vzýva ako „oporu rodiny" a „slávu domáceho života“, chcieť rozviesť s čistou, nevinnou, nepoškvrnenou Matkou Božou? To nedáva zmysel.
Znamená to, že 2 000 rokov sa Cirkev mýlila o tejto ne/.a nedbateľnej stránke Božieho zjavenia? Vôbec nie. Spomeňte si. že odkedy bol napísaný Nový zákon, Cirkev umožnila rôzni preklady slova apoluo v Matúšovom evanjeliu. Ide skôr o výzvu pre nás, aby sme vo svetle rozvinutej teológie Cirkvi o svätom Jozefovi podrobili túto otázku novému skúmaniu a predostreli teologicky správnejšiu interpretáciu M t 1, 18-24, jednu z tých, ktoré tu máme od začiatku.
Čo teda Cirkev považuje za pravdivé o svätom Jozefovi a Čo spôsobuje, že odborníci a teológovia odmietajú preložiť slovo apoluo ako rozvod? Prečo mnohí z nich radšej hovoria, že svätý Jozef sa chcel „odlúčiť“ od Márie? Tým, že Cirkev uznáva mimoriadnu poslušnosť, spravodlivosť, úctu a pokoru svätého Jozefa, si pripravila pravý kontext, aby vhodne preložila slovo apoluo v Novom zákone. Pretože pokiaľ nepochopíme jeho mimoriadnu svätosť, sotva si správne vyložíme, čo chcel svätý Jozef urobiť. To nadprirodzená viera Jozefovi oznámila, že Mária počala z Ducha Svätého, a naplnila ho bázeň pred jej tajomstvom. Nechcel sa rozviesť s Máriou. Veril, že je voči Bohu, pôvodcovi tajomstva, ktoré sa dialo v jej lone, povinný odlúčiť sa od nej a dieťaťa, kým nedostane ďalšie zjavenie. Skutočnosť, že Cirkev dovolila takúto interpretáciu a že mnohí otcovia Cirkvi, stredovekí teológovia, svätí a mystici už k nej dospeli, zapríčinila, že nemálo odborníkov sa prikláňa k teórii úcty.
Napríklad, otec René Laurentin, ktorý sa všeobecne považuje za najväčšieho mariológa 20. storočia, dôkladne preskúmal úryvok Mt 1, 18-24 a prišiel k záveru, že je teologicky problematické zastávať názor, že svätý Jozef sa chcel rozviesť so svojou milovanou manželkou. Ako by naozaj spravodlivý muž mohol chcieť niečo také, keď jeho manželka je nevinná? Rozvod s Máriou by nebol spravodlivý, ale naopak nesmierne nespravodlivý čin! Otec John McHugh, jeden z najvzdelanejších biblistov 20. storočia, urobil ten istý záver, ako aj otec John Saward, konvertita z anglikanizmu a odborník najväčšieho kalibru.
Ďalší v rade odborníkov je otec Ignace de la Potterie SJ, rešpektovaný ako výborný teológ a znalec Biblie. On tiež detailne analyzoval úryvok Mt 1, 18-24 a bol taký presvedčený o pravdivosti teórie úcty, že ponúkol vlastný preklad tohto úryvku.
Jeho preklad mnohým otvoril oči! Ukazuje sa v ňom nesebecké a hrdinské praktizovanie čnosti spravodlivosti u svätého Jozefa, ako aj jeho hlboká úctivá láska k Márii a dieťaťu v jej lone. Preklad otca de la Potterie znie:
„V záležitosti Ježiša ako Mesiáša na počiatku sa stalo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom, ale skôr, ako začali spolu viesť život, ukázalo sa, že nosí vo svojom lone (dieťa) dielom
Ducha Svätého. Ale Jozef, jej manžel, ktorý bol mužom spravodlivým a nechcel vyjaviť (jej tajomstvo), rozhodol sa potajme od nej odlúčiť. Ako snoval tento plán, vo sne sa mu zjavil Pánov anjel a povedal mu: Jozef, syn Dávidov, neboj sa vziať Máriu, svoju manželku, do svojho domu; lebo to, čo sa v nej počalo, pochádza určite z Ducha Svätého, ale ona (ti) porodí syna a ty mu dáš meno Ježiš. Pretože on je tým, kto zachráni svoj ľud z hriechov/ To všetko sa stalo, aby sa splnilo to, čo ústami proroka povedal Pán: ,Hľa, panna počne vo svojom lone a porodí syna a dajú mu meno Emanuel/ čo v preklade znamená: ,Boh s nami/ Keď sa Jozef prebudil zo sna, stalo sa tak, ako to Pánov anjel nariadil, a vzal svoju manželku do svojho domu.“
Čo poviete na takýto preklad? Miestam i znie trochu zvláštne, lebo je skôr doslovný, ale je to jednoznačne najlepší dostupný preklad tohto textu. Uznáva nadprirodzené čnosti svätého Jozefa ako kontext vyžadujúci si šľachetnejšiu interpretáciu úryvku. Predstavte si, že by sa takýto preklad dostal do Biblie, kázalo by sa o ňom v kázňach a po stáročia by sa čítal v liturgii Nepochybne by sa veriacim dostalo teologicky oveľa presnejšieho - a duchovne povzbudzujúceho - chápania blahoslavene! osoby svätého Jozefa.
Tí, čo celé stáročia prekladali slovo apoluo ako rozvod, nemali zlý úmysel. Nemali však ani správne chápanie nadprirodzenej veľkosti svätého Jozefa, lebo sa ešte nerozvinula teológia tohto svätca. Nemôžem e meniť históriu, ale keďže Cirkev už naozaj začala nahliadať, aký veľký je svätý Jozef, môžem e ovplyvňovať budúcnosť. Naše vnímanie dokonalého, láskyplného zjednotenia svätého Jozefa s Božou vôľou, ako aj jeho spravodlivosti a úcty by malo vylúčiť akúkoľvek interpretáciu, ktorá hovorí, že sa chcel so svojou manželkou rozviesť. Takáto interpretácia je teologicky neudržateľná z hľadiska toho, čo teraz viem e o svätom Jozefovi. Preskúmajme, prečo je to tak.
Teologická definícia čnosti spravodlivosti hovorí, že disponuje človeka, aby vždy dával Bohu a druhým to, čo im patrí.
Svätý Jozef za všetkých priaznivých i nepriaznivých okolností vždy konal Božiu vôľu a dokonale praktizoval čnosť spravodlivosti. Je teda teologicky nemožné tvrdiť, že svätý Jozef by sa rozhodol urobiť niečo, čo Boh nenávidí.
„Ak niekto prepúšťa z nenávisti, hovorí Pán, Boh Izraela, pokrýva si násilenstvom rúcho - hovorí Pán zástupov. Chráňte si teda ducha a nespreneverujte sa!“ (Mal 2, 16)
(Tí čitatelia, ktorí sa rozviedli, nech neprepadajú panike. Boh nenávidí rozvod, nie vás. Je pravda, že Katolícka cirkev podľa učenia Ježiša Krista hovorí, že rozvod je nemožný v prípade platných sviatostných manželstiev (porov. M k 10, 2-12), a len toleruje civilný rozvod v extrémnych prípadoch (porov. M 1 19, 3-12; 1 Kor 7, 10-16). Katolícke anulovanie nie je to isté, čo rozvod; anulovanie znamená, že skutočné manželstvo nikdy neexistovalo. Na druhej strane rozvod by rozpustil manželský zväzok. Cirkev dovoľuje právne odlúčenie platne zosobášených párov (čo nie je ani anulovanie, ani pokus o rozvod), kým sa odlúčené páry neusilujú o pretrhnutie manželského zväzku. Opakujem: Boh vás nemá v nenávisti, ak ste mali civilný rozvod, on nenávidí rozvod. Treba poznamenať, že nie každý, kto chce alebo dostane civilný rozvod, pácha hriech alebo morálnu urážku Boha. Je to tak preto, že v každom konkrétnom prípade sú jedinečné okolnosti. Teraz späť k manželstvu svätého Jozefa.)
Svätý Jozef prechádzal skúškou. Jeho čnosti a spolupráca s milosťou sa museli osvedčiť, lebo Boh chcel zo svätého Jozefa urobiť nového Abraháma, duchovného otca novozákonného ľudu.
Ak Jozef bude ochotný celkom sa s láskou obetovať, Boh ho požehná oveľa viac, než požehnal akéhokoľvek človeka, ktorý kedy žil.
Netreba ani hovoriť, že svätý Jozef v skúške obstál! Mnohí otcovia Cirkvi nám krásne opisujú, ako to svätý Jozef dokázal prostredníctvom svojej nadprirodzenej spravodlivosti a úcty.
„Jozef bol spravodlivý a Panna nepoškvrnená, ale keď ju chcel prepustiť, bolo to preto, lebo v nej spoznal moc zázraku a obrovské tajomstvo, ku ktorému sa nepovažoval za hodného pristúpiť. Sklonil sa teda pred takýmto veľkým a nevýslovným javom a chcel sa stiahnuť do úzadia tak, ako sa svätý Peter pokoril pred Pánom hovoriac: ,Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek a ako stotník poslal odkaz Pánovi: ,Nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, lebo som sa nepovažoval ani za hodného, aby som šiel k tebe* alebo ako svätá Alžbeta povedala preblahoslavenej Panne: ,Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?‘ Podobne aj spravodlivý človek Jozef sa pokoril a bál sa vstúpiť do zväzku s takou vznešenou svätosťou.“ (Origenes)
„Jozef zistil pravdu o Máriinom stave i jeho príčine, že to bolo z Ducha Svätého. Preto sa bál volať sa manželom takej manželky a chcel ju potajomky prepustiť, lebo sa neodvážil odhaliť, čo sa v nej uskutočnilo. Ale pretože bol spravodlivý, túžil zjaviť toto tajomstvo.“ (svätý Bažil Veľký)
„Premýšľal o tom, že ju pošle preč, aby nespáchal hriech, keď dovolí, aby ho nazývali otcom Spasiteľa. Bál sa s ňou žiť, aby nezneuctil meno Syna Panny. Preto mu anjel povedal: ,Neboj sa prijať Máriu do svojho domu.*“ (svätý Efrém Sýrsky)
„Ó, nevýslovná pocta pre Máriu! Jozef veril v jej čistotu viac než v jej lono. Veril v milosť viac než v prirodzenosť! Jasne videl počatie a nedokázal ju podozrievať z cudzoložstva. Veril, že je skôr možné, aby žena počala bez muža, než aby Mária dokázala zhrešiť.“ (svätý Ján Zlatoústy)
Svätý Roman Sladkopevec, básnik zo 6. storočia, napísal nádhernú báseň, ktorá vyjadruje strach a úctu svätého Jozefa pred Máriiným tajomným materstvom:
„Potom Jozef, ktorý nikdy nepoznal Pannu, sa zastavil, ohromený jej slávou, a hľadiac na žiaru jej tela povedal: ,Ó, žiarivá, vidím ťa obklopenú plameňom a žeravými uhlíkmi.
Naháňa mi to strach, Mária. Chráň ma, nespáľ ma!
Tvoje nepoškvrnené lono sa zrazu stalo ohnivou vyhňou.
Prosím, nech nezhorím, ušetri ma.
Chceš, aby som si ako kedysi Mojžiš zobul sandále, aby som sa mohol priblížiť a počúvať ťa a poučený tebou povedať: Zdravas’, Nevesta nespútaná!“'
Láska, pokora, spravodlivosť a úcta svätého Jozefa boli také veľké, že nikdy nepodozrieval M áriu z toho, že je m u neverná; M ária bola čistá a nevinná a on to vedel. Ani neuvažoval o možnosti, že nejaký iný m už jeho manželku znásilnil. Bol si absolútne istý, že M ária patrí Bohu a Boh sa o ňu postará; dôveroval Bohu a dôveroval Márii. Keby sa s M áriou rozviedol, znamenalo by to opustiť ju a odhodiť manželstvo, ktoré m u dal Boh. Z tohto dôvodu sa svätý Jozef chcel odlúčiť od Márie. Vedel, že Boh, ktorý splodil dieťa v jej lone, sa postará o ňu i dieťa.
Svätý Jozef nesmierne miloval Máriu a uvažovať o odlúčení od nej m u spôsobovalo muky, ale viac než všetko miloval Boha.
Jeho bezprostredné rozhodnutie spočívalo v tom , že dá Bohu to, čo m u patrí, čiže odlúči sa od M árie, ktorá patrila Bohu. Pre spravodlivosť a úctu bol ochotný úplne odísť zo scény. Tieto skutky svätého Jozefa dojali Božie srdce, upevnili manželstvo svätého Jozefa a urobili z neho nášho otca vo viere.
„Prečo chcel [svätý Jozef] odísť od nej [Márie]? Počúvajte už nie moju mienku, ale mienku otcov [Cirkvi]. Jozef ju chcel opustiť z toho istého dôvodu, pre ktorý Peter prosil Pána, aby od neho odišiel, keď povedal: ,Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek', a z toho istého dôvodu, pre ktorý stotník nechcel, aby Pán vošiel do jeho domu [hovoriac]: ,Pane, nie
som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.' Preto sa Jozef považoval za nehodného a hriešnika a povedal si, že človek ako on by nemal žiť pod jednou strechou s takou veľkou a vznešenou ženou, ktorej úžasná a vyvýšená dôstojnosť ho napĺňala posvätnou úctou. So strachom a chvením videl, že nesie najistejšie znaky Božej prítomnosti, a keďže nemohol pochopiť toto tajomstvo, chcel od nej odísť. Petra vyľakala veľkosť moci; stotníka veleba prítomnosti. Aj Jozef ako človek sa bál novosti veľkého zázraku, hĺbky tajomstva, a tak sa rozhodol, že ju v tichosti prepustí. Ste prekvapení, že Jozef sa pokladal za nehodného byť v spoločnosti Panny v požehnanom stave?
Vari ste nepočuli, že ani svätá Alžbeta nedokázala zniesť jej prítomnosť bez strachu a úžasu? Veď hovorí: ,Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?' Preto sa Jozef rozhodol, že od nej odíde.“ (svätý Bernard z Clairvaux)Podľa [svätého] Hieronyma a Origena Jozef nepodozrieval Máriu z cudzoložstva, lebo poznal jej skromnosť a čistotu.
V Písme čítal, že panna počne a ,z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne'. Vedel tiež, že Mária bude pochádzať z Dávidovej línie. Preto mu bolo ľahšie uveriť, že sa v nej splnilo Izaiášovo proroctvo, než si myslieť, že by sa oddávala rozkošiam. To je dôvod, prečo považujúc sa za nehodného žiť s takým svätým človekom chcel ju tajne poslať preč - podobne ako keď Peter hovorí Ježišovi: 'Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek!'“ (svätý Tomáš Akvinský)„Jozef chcel dať Panne slobodu nie preto, lebo ju podozrieval z cudzoložstva, ale preto, lebo z úcty k jej svätosti sa bál s ňou žiť.“ (svätý Tomáš Akvinský)
V mystických zjaveniach svätej Brigite Švédskej preblahoslavená Panna hovorila o spravodlivosti a úcte, ktorú svätý Jozef prejavoval po tom, čo zistil, že je v požehnanom stave:
„Od chvíle, čo som ja [Mária] dala súhlas Božiemu poslovi, Jozef vidiac, že som počala z moci Ducha Svätého a dieťa v mojom lone rastie, nevychádzal z údivu. Keďže nemal podozrenie na nič zlé, ale spomenul si na slová proroka, ktorý predpovedal, že Syn Boží sa narodí z panny, považoval sa za nehodného slúžiť takejto matke, kým mu anjel vo sne neprikázal, aby sa nebál, ale s láskou mi slúžil.“
Je povšimnutiahodné, že čo Mária odhalila svätej Brigite Švédskej, je práve to, čo by vyrozprávala svätému Matúšovi, keď písal svoje evanjelium. Uvážte predsa: Ako inak sa svätý Matúš do zvedel o udalostiach, o ktorých sa píše v M t 1,18-24, ak nie od Márie? Tento evanjelista nepoznal svätého Jozefa a nebol pritom. keď sa odohrali. Zdrojom jeho informácií musela byť Mária a Mária mu nepovedala, že jej manžel sa s ňou chcel rozviesť.
Svätý Matúš by od nej počul presne to isté, čo svätá Brigita: totiž že Jozef nemal nijaké podozrenie, že sa previnila, a vedel, že počala z Ducha Svätého. Bál sa však toľkej svätosti. Namiesto toho, že sa s ňou manžel chcel rozviesť, Mária povedala Matúšovi, že jej manžel sa považoval za nehodného takej veľkej úlohy a chcel sa od nej odlúčiť z úcty a spravodlivosti.
Rozumel svätý Jozef tomu, čo sa dialo v Máriinom lone?
Nie, nerozumel. Nemal dosť poznatkov, aby podal teologickú prednášku o spôsobe, akým Boh prijal ľudskú prirodzenosť v lone Panny Márie; on, veriaci Žid z prvého storočia, by určite nepochopil také pojmy ako napríklad „hypostatické zjednotenie“ alebo „vtelenie“, keďže tieto pojmy vznikli v Cirkvi až po stáročiach premýšľania, modlitby a rozlišovania. Jozef však bol presvedčený, že je svedkom Božieho diela v Márii. Hoci nevedel, ako bolo dieťa utvorené v jej tele, svätí a otcovia Cirkvi nás uisťujú, že nikdy nepochyboval, že Mária je čistá alebo že v nej pôsobí Boh. Nepochyboval o Márii, ale o sebe a o tom, či je schopný byť manželom takejto ženy a otcom takéhoto dieťaťa.
Veľkosť svätého Jozefa spočíva v tom, že z lásky k Bohu a Márii bol ochotný stať sa tulákom bez domova. Nechcel zneuctiť Máriu rozvodom, a to ani tajným. Po Ježišovi Kristovi je svätý Jozef najpokornejší zo všetkých mužov, ochotný celkom zmiznúť zo scény. Ak Boh chcel, aby ostal na scéne, bolo potrebné, aby mu to oznámil vlastným zjavením. Nikdy nežil muž taký nesebecký a hrdinský v láske, viere, spravodlivosti, úcte a pokore ako svätý Jozef, samozrejme s výnimkou Ježiša Krista.
Boh pravdaže od začiatku vedel, že Jozef je ten povolaný muž, ale jemu to muselo dať na známosť samo nebo. A práve toto urobil anjel, keď prišiel k svätému Jozefovi a oslovil ho v spánku. Boh mu cez neho odkázal, že sa potrebuje spoľahnúť na jeho ochotu vždy konať Božiu vôľu. Sám Ježiš sa musel spoliehať na pokoru a obetavú lásku svätého Jozefa, aby naplnil svoje spasiteľské poslanie. Príde čas, keď sa svätý Jozef vytratí, aby Ježiš mohol učiť svet o svojom nebeskom Otcovi, ale tento čas ešte neprišiel. Svätý Jozef sa však osvedčil ako muž, ktorý je spoľahlivý a poslušný za všetkých priaznivých i nepriaznivých okolností. Boh mu mohol dôverovať.
Z teórie úcty poznávame, že Boh mal prvé miesto v mysli a srdci svätého Jozefa. Ak dávať Bohu to, čo mu patrí, si od neho vyžadovalo obetovať mu budúcnosť s Máriou, nech sa tak stane. Boh má vo všetkom prednosť. Svätý Jozef bol z lásky k Bohu ochotný podstúpiť väčšiu obetu, než akýkoľvek starozákonný patriarcha alebo novozákonný mučeník. A práve to Boh chcel, aby svätý Jozef bol novým Abrahámom, mužom, ktorý je ochotný obetovať všetko pre svätú Božiu vôľu Jozefovu lásku, poslušnosť, spravodlivosť, úctu a pokoru od menil tým, že ho potvrdil ako hlavu Svätej rodiny, otca Ježiša Krista, postrach zlých duchov a nášho duchovného otca. Svätý Jozef sa stal duchovným otcom, aký v dejinách nemá páru, a jeho detí bude toľko, ako je hviezd na oblohe! Boh z neho urobil duchovného otca nového stvorenstva. Boh z neho urobil toho, kto dáva rásť!
Svätí, teológovia a mystici, ktorí po stáročia hlásali, že svätý Jozef prejavoval dokonalú lásku, spravodlivosť a úctivú zbožnosť voči Bohu a Márii, nám sprostredkujú hlbokú interpretáciu úryvku Mt 1, 18-24, ktorá je v zhode s dnešným učením Cirkvi o svätom Jozefovi. On je najväčším zo všetkých svätých, „opora rodín“ a „ozdoba domáceho života“ a po Ježišovi Kristovi „najspravodlivejší“, najmilujúcejší a najúctivejší zo všetkých ľudí!
„Prostredníctvom úplného sebaobetovania Jozef vyjadril svoju dobrotivú lásku k Božej Matke a venoval jej .manželský dar seba samého'. Hoci sa predtým rozhodol stiahnuť sa, aby nezasahoval do plánu, ktorý Boh začal uskutočňovať s Máriou, Jozef poslúchol výslovný anjelov príkaz a prijal Máriu do svojho domu, pričom rešpektoval, že úplne patrila Bohu.“ (svätý Ján Pavol II.)
Svätý Jozef, náš duchovný otec, nepredstavuje človeka pochybností, ktorý zvažoval rozvod s našou duchovnou matkou. Podobne ako jeho Syn nám dáva príklad nadprirodzenej lásky, viery, spravodlivosti, úcty a pokory. Predstavuje čnostného džentlmena, ktorého viera je stála a čistá.
Pokiaľ ide o jeho [svätého Jozefa] stálosť, vari ju krásne nepreukázal, keď vidiac Pannu Máriu s dieťaťom a nevediac, ako sa to stalo, jeho myseľ bola uvrhnutá do trápenia, zmätku a starostí? A napriek všetkému sa nikdy nesťažoval, nikdy nebol krutý ani hrubý voči svojej svätej manželke, ale zostal práve taký nežný a úctivý vo svojom správaní, ako vždy bol.“ (svätý František Saleský)
Reakcia svätého Jozefa na Máriino tajomstvo je pre nás vzorom. Náš duchovný otec nás učí byť spravodlivý a úctivý za každých okolností, učí nás dávať Bohu to, čo mu patrí, aj keby sa od nás žiadalo neľútostne obetovať všetko, čo milujeme. Náš duchovný otec nás učí, že by sme nemali konať unáhlene alebo tvrdo, keď sa ocitneme v zarážajúcich situáciách. Namiesto toho máme všetko vložiť do modlitby a čakať od Pána usmernenie a svetlo. Ak sme milujúci, verní, úctiví a spravodliví, Boh nám všetko vyjaví a prinesieme hojnú úrodu.
„Kto bol svätejší než Jozef? Kto bol čistejší než najsvätejšia Panna? A predsa on [svätý Jozef] ju chcel tajne opustiť. Ako rozvážne a spravodlivo to však zamýšľal urobiť! Nechcel sa od nej odlúčiť otvorene, aby ju nezneuctil, ale potajme, aby si uchovala svoje dobré meno. Mali by ste sa učiť od tohto svätého a spravodlivého človeka: hoci skutky druhých sa vám môžu zdať zlé a sú hodnotené ako nedokonalé, mali by ste ich posudzovať tajne a nie otvorene a takým spôsobom, aby to neublížilo vášmu svedomiu a ich dobrému menu. Ak si budete takto počínať, nebude vám chýbať svetlo, aby ste súdili správne, podobne ako spravodlivému manželovi najsvätejšej Panny nechýbalo svetlo, aby pochopil pravdu o tom, ako počala.“ (svätý Stanislaus Papczynski)