„[Svätý Jozef] bol hlava božskej rodiny na zemi s takpovediac otcovskou autoritou. Celá Cirkev sa zasvätila jeho vernosti a ochrane. Dôstojnosť jeho osoby nadobúda také rozmery, že neexistuje pocta, akú by sme mu nemali vzdávať.“
pápež Lev XIII.
Vedeli ste, že koreňom slova „patrón“ je pater (otec)? A že vďaka horlivém u úsiliu jedného dominikánskeho kňaza blahoslavený pápež Pius IX. v roku 1870 vyhlásil svätého Jozefa za patróna všeobecnej Cirkvi?
Poviem vám, ako sa to všetko odohralo.
Tým dominikánskym kňazom je blahoslavený Jean-Joseph Lataste (1832 - 1869), ďalší veľký ctiteľ svätého Jozefa. Jean-Joseph si spočiatku myslel, že je povolaný do manželstva, a zasnúbil sa, ale toto rozhodnutie ho neuspokojovalo. Napokon spoznal, že Boh ho volá do dominikánskej rehole. Po mnohých rokoch štúdia ho vysvätili za kňaza a stal sa známy svojou zbožnosťou a hlbokou úctou k Panne Márii Lurdskej, svätej Márii Magdaléne a svätému Jozefovi. Tak veľmi miloval posolstvo z Lúrd, že šiel do Lúrd osobne sa porozprávať so svätou Bernadetou Soubirousovou. Veľká úcta k svätej Márii Magdaléne ho zase priviedla k tomu, že vykonával kňazskú službu v ženskom väzení a neskôr založil novú dominikánsku komunitu pre ženy, ktoré boli prepustené z väzenia. Nazývajú sa sestry dominikánky z Betánie. Ale bola to vrúcna láska blahoslaveného Jeana-Josepha k svätému Jozefovi, ktorá inšpirovala zástupcu Krista, aby vyhlásil svätého Jozefa za patróna všeobecnej Cirkvi.
V tom čase bol pápežom blahoslavený Pius IX., ten istý, ktorý vyhlásil Máriino nepoškvrnené počatie za dogmu viery. Ľudia z celého sveta vrátane mnohých biskupov písali pápežovi, aby zvážil povýšenie tohto mariánskeho učenia na dogmu. Po mnohých modlitbách, teologickom bádaní a skúmaní blahoslavený Pius IX. dospel k záveru, že takáto dogma je súčasne pravdivá a milá Bohu, a rozhodol sa vyhovieť ich požiadavke. Stalo sa tak 8. decembra 1854.
Pius IX., ktorý sám mal veľkú úctu k svätému Jozefovi, celé roky dostával listy od kňazov, biskupov a laikov, v ktorých mu navrhovali, aby svätého Jozefa vyhlásil za patróna všeobecnej Cirkvi. Blahoslavený pápež si veľmi prial, aby ľudia viac poznali a milovali svätého Jozefa, a vítal ich podnety, ale stále nemal istotu: Dozrel čas na takéto vyhlásenie? Poslúžilo by Kristovi a jeho Cirkvi? Všetko sa zmenilo, keď si v roku 1868 prečítal list od horlivého dominikána.
Ten rovnako ako ostatní ľudia prosil pápeža, aby vyhlásil svätého Jozefa za patróna celej Cirkvi. Ale jeho presvedčenie, že Boh tento krok schvaľuje pre dobro Cirkvi, bolo také živé, že údajne sľúbil Bohu svoj život ako obetu za jeho uskutočnenie. Pápeža prosba Jeana-Josepha veľmi dojala a nepochyboval, že sám Boh k nemu prehovoril skrze tohto oduševneného kňaza.
„Tento dobrý rehoľník [Jean-Joseph Lataste] je ochotný obetovať svoj život, aby dosiahol, že svätý Jozef bude vyhlásený za patróna všeobecnej Cirkvi. Jeho želaniu sa onedlho vyhovie. Dostali sme viac než 500 listov so žiadosťou, aby sme vyhlásili svätého Jozefa za patróna Cirkvi, ale otec Lataste ako jediný ponúkol svoj život.“ (blahoslavený pápež Pius IX.)
Aby blahoslavený Jean-Joseph splnil sľub, ktorý dal Bohu, vykonával veľa kajúcich praktík a hrdinských umŕtvovaní, a to všetko na spomínaný úmysel. Jean-Joseph zomrel v roku 1869 vo veku tridsaťšesť rokov. Tento neuveriteľný príbeh vyvrcholil o rok neskôr 8. decembra 1870 (na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie), keď blahoslavený pápež Pius IX. vyhlásil svätého Jozefa za patróna všeobecnej Cirkvi.
„Onoho 8. decembra 1870 ten krátky, ale pekný a obdivuhodný dekrét daný Urbi et orbi [Mestu a svetu] otvoril zdroje bohatých a krásnych inšpirácií pre nástupcov Pia IX.“ (svätý pápež Ján XXIII.)
Oficiálny dekrét, ktorým sa vyhlasuje svätý Jozef za patróna všeobecnej Cirkvi, znie:
„Ako všemohúci Boh ustanovil Jozefa, syna patriarchu Jakuba, za správcu nad celým Egyptom, aby uchránil ľudu obilie, tak keď prišla plnosť času a mal poslať na zem svojho jediného Syna, Spasiteľa sveta, vybral si iného Jozefa, ktorého ten prvý bol predobrazom, a ustanovil ho za pána a správcu svojho domu a majetku, za strážcu svojich najvzácnejších pokladov.
Jeho právoplatnou manželkou bola nepoškvrnená Panna Mária a z nej sa pôsobením Ducha Svätého narodil Ježiš Kristus, náš Pán, ktorý v očiach ľudí ráčil byť pokladaný za Jozefovho syna a podriaďovať sa mu ako syn.
Toho, ktorého túžili vidieť nespočetní králi a proroci, Jozef nielenže videl, ale rozprával sa s ním a otcovsky ho objímal a bozkával. Toho, ktorého veriaci mali prijať ako chlieb, ktorý zostúpil z neba, aby mohli získať večný život, on s najväčšou usilovnosťou vychovával.
Pre túto vznešenú dôstojnosť, ktorú Boh udelil svojmu najvernejšiemu služobníkovi, Cirkev si vždy nesmierne ctila a chválila blahoslaveného Jozefa popri jeho manželke, panenskej Matke Božej, a naliehavo prosila o jeho orodovanie v ťažkých časoch.
A preto teraz, keď v tomto nanajvýš nepriaznivom čase je Cirkev obklopená nepriateľmi zo všetkých strán a postihujú ju také ťažké nešťastia, že bezbožní ľudia vravia, že pekelné brány nad ňou už zvíťazili, ctihodní preláti celého katolíckeho sveta predložili najvyššiemu pontifikovi svoje žiadosti i žiadosti im zverených veriacich, aby láskavo vyhlásil svätého Jozefa za patróna Cirkvi. Svoju modlitbu a túžbu nedávno obnovili ešte s väčšou vážnosťou na posvätnom ekumenickom Vatikánskom koncile.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa nášmu najsvätejšiemu pontifikovi pápežovi Piovi IX. zapáčilo vyhovieť túžbe prelátov a slávnostne ho [svätého Jozefa] vyhlásiť za patróna Katolíckej cirkvi, aby tak zveril seba i všetkých veriacich pod mocný patronát svätého patriarchu Jozefa.
Taktiež ustanovil, aby sa vyhlásenie s týmto účinkom promulgovalo prítomným dekrétom Posvätnej kongregácie pre obrady v dnešný deň zasvätený nepoškvrnenej Panne, Matke Božej [8. decembra 1870], najčistejšej Jozefovej manželke.“