„Keďže všetci musíme zomrieť, mali by sme pestovať zvláštnu oddanosť k svätému Jozefovi, aby nám získal dobrú smrť.“
svätý Alfonz Liguori

Nevieme, kedy zomrieme. A svätý Jozef je niekým, koho čas smrti tiež nepoznáme. Podľa tradície zomrel skôr, než Ježiš začal svoje verejné účinkovanie, ale tento časový rámec nie 
je presný. Svätý Bernardín Sienský prináša viaceré podnetné myšlienky o smrti svätého Jozefa, medzi nimi aj túto:

„Hoci v Písme sa nedočítame, kedy zomrel svätý Jozef, možno sa domnievať, že zomrel pred umučením nášho Pána. Keby žil, určite by bol prítomný pod Spasiteľovým krížom a nebolo by ani vhodné, aby Kristus z kríža dal Máriu do opatery nie­koho iného.“

Svätý Bernardín uvažuje rozumne. A k by sa svätý Jozef dožil ukrižovania svojho Syna, určite by na Kalvárii utešoval svoju manželku a bol zdrojom útechy pre Ježiša. A ak by bol na Kalvá­rii, ranú Cirkev by mohlo len zmiasť, keby Ježiš zveril Máriu svä­tému Jánovi. Súčasťou Božieho plánu bolo, že vzal svätého Jozefa zo scény ešte pred Ježišovým verejným účinkovaním a smrťou.
Skutočnosť, že Boh povolal svätého Jozefa k sebe ešte pred Ježišovým umučením, môže vo vás vyvolávať otázky. Vzhľa­dom na Božie zámery však bolo vhodné, aby svätý Jozef už nežil a Ježiš mohol zveriť svoju matku svätému Jánovi - a tiež zveriť svätého Jána (ktorý symbolizuje všetky duše) svojej matke. Keby sa svätý Jozef tiež objavil pod krížom, zverenie duší Márii ako našej duchovnej matke by nebolo pre Ježišových nasledovníkov také jasné a pochopiteľné. Synovský vzťah, ktorý má mať každá duša s Máriou, by v prítomnosti svätého Jozefa ostal nezreteľný. 
A keby svätý Jozef bol prítomný pod krížom a Ježiš by apoštolovi Jánovi povedal: „Hľa, tvoj otec“, spôsobilo by to u Ježišových na­sledovníkov obrovský zmätok pri rozlišovaní medzi nebeským Otcom a svätým Jozefom. Ježiš chce, aby jeho učeníci mali sy­novský vzťah tak so svätým Jozefom, ako aj s Máriou, ale uznanie duchovného otcovstva svätého Jozefa muselo počkať, kým Cirkev nebude dosť zrelá na to, aby to pochopila.
Ako malo dôvod, aby svätý Jozef zomrel pred Ježišovým umučením , tak malo dôvod, aby zomrel pred Ježišovým ve­rejným účinkovaním. Inak by ľudia zhromaždení okolo Ježi­ša nerozumeli, keby počuli Ježiša hovoriť, že ich túži priviesť k Otcovi. Aby Jozef nezatieňoval primát nebeského Otca, mu­sel zomrieť pred začiatkom Ježišovho verejného pôsobenia.
Hoci nevieme, kedy presne svätý Jozef zomrel, svätí a mysti­ci nám hovoria o spôsobe jeho smrti.

„Môžeme nábožne veriť, že vo chvíli jeho [svätého Jozefa] smrti boli prítomní Ježiš a preblahoslavená Panna, jeho man­želka. Aké povzbudivé! Aká útecha sa skrýva v týchto slovách! 

Koľko prísľubov! Koľko je v nich svetla a ohňa! V tejto chvíli jeho prechodu do večnosti akých odhalení o večných dobrách sa mu asi dostalo od jeho najsvätejšej manželky a od Ježiša, najmilovanejšieho Božieho Syna! Ponechávam na vašu vlast­nú zbožnosť, aby ste o tom všetkom rozjímali a uvažovali.“306 (svätý Bernardín Sienský)

„[Svätý Jozef] nikdy nekázal, ale celý svoj život zasvätil službe Ježišovi a zomrel v jeho náručí. Ak Ježiš plakal nad Lazárom, vari by neplakal aj nad [smrťou] svätého Jozefa?“ (svätý Pe­ter Julián Eymard)

„Keď Jozef zomieral, Mária sedela na kraji postele držiac ho v náručí a Ježiš stál hneď vedľa nej takmer pri Jozefovej hrudi. 
Celá miestnosť bola prežiarená svetlom a plná anjelov. Po jeho smrti mu skrížili ruky na hrudi, od hlavy po päty ho zabalili do bieleho plátna, položili do úzkej truhly a dali do veľmi pek­ného hrobu, ktorý bol darom dobrého človeka.“ (blahosla­vená Anna Katarína Emmerichová)

Mystické výjavy blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej za­ujali mnohých ľudí a údaj, že telo svätého Jozefa uložili do hro­bu, vzbudil otázku, či jeho hrob ešte existuje. Možno pravdaže predpokladať, že svätého Jozefa pochovali do hrobu, ale dodnes nevieme, kde sa nachádza. Ani jeden človek v celom kresťan­skom svete sa nikdy neodvážil tvrdiť, že pozná miesto jeho po­chovania. Nie je to fascinujúce? Hroby starovekých patriarchov Abraháma, Izáka a Jakuba sú pre nás podrobne opísané v Starom zákone, ale hrob svätého Jozefa zostáva úplným tajomstvom.
Keby telo svätého Jozefa bolo v hrobe, určite by bolo nepo­rušené, či nie? Blahoslavená Anna Katarína Emmerichová si to tiež myslela, o čom svedčí jej pozoruhodná poznámka:

„Len pár ľudí šlo za truhlou [svätého Jozefa] s Ježišom a Má­riou, ale uzrela som ju obklopenú anjelmi uprostred svetla. Jo­zefove ostatky potom kresťania preniesli do Betlehema a po­chovali. Zdá sa mi, že ho vidím, ako leží bez porušenia.“

Hmmm ... zaujímavé. Názor blahoslavenej Anny Kataríny Emmerichovej, že neporušené telo svätého Jozefa leží v hrobe nie­kde na tejto zemi, podnietil špekulácie, že sa jedného dňa nájde a spôsobí v Cirkvi veľkú radosť. Viete si predstaviť ten triumfál­ny okamih? Nepochybne by to bola úžasná udalosť, ale existuje dobré vysvetlenie, prečo nevieme, kde sa nachádza hrob sväté­ho Jozefa. Viac než možnosť, že sa Jozefovo telo zachovalo kde­si na zemi, je pravdepodobné, že je v nebi s Ježišom a Máriou.
Mnohí svätí veria, že svätý Jozef bol vzatý do neba podobne, ako bola vzatá do neba preblahoslavená Panna Mária. Keď sa nad tým zamyslíme, má to logiku. Na zemi neostali nijaké relikvie Má­riinho tela - okrem kúskov jej závoja, pásu alebo iných častí jej odevu -, lebo bola vzatá s telom i dušou do neba. Rovnako neosta­li na zemi telesné relikvie svätého Jozefa - máme len kúsky jeho odevu alebo iné veci s ním spojené, napríklad jeho palicu -, lebo veľmi pravdepodobne aj on bol s telom a dušou vzatý do neba. Ak Ježiš vzal telo svojej matky do neba, prečo by to isté neurobil pre svojho milovaného otca? Ktorý syn, keby mal božskú moc, by vzal telo svojej matky do neba a telo svojho otca by nechal v hrobe?
Svätý Bernardín Sienský schvaľoval vieru v nanebovzatie svätého Jozefa, ale s pripomienkou, že túto vieru nemôžeme považovať za doktrínu (aspoň nie v dobe svätého Bernardína). 
V každom prípade uznával, že je správne, ak tom u kresťania jeho doby nábožne veria:

„Môžeme nábožne veriť, ale nie tvrdiť, že najsvätejší Syn Boží ko­runoval svojho pestúna tou istou výsadou, ktorú dal svojej matke; že ako ju vzal do neba s telom a oslávenou dušou, tak v deň, keď [Ježiš] vstal z mŕtvych, vzal so sebou Jozefa v sláve vzkriesenia.“

Niekoľko storočí po svätom Bernardínovi svätý František Saleský posunul vieru v telesné nanebovzatie svätého Jozefa ešte ďalej. Jeho nasledujúce tvrdenie je asi najodvážnejšie tvrdenie svätca o tejto téme vôbec:

„Nikdy ani na chvíľu nesmieme pochybovať, že tento slávny svätý má v nebi veľký vplyv u toho, ktorý ho tam vzal s telom a dušou - skutočnosť o to pravdepodobnejšia, že tu na zemi nám nezostali žiadne relikvie jeho tela! Vskutku si myslím, že nikto o tom nemôže pochybovať ako o pravde, lebo ako by ten, kto bol taký poslušný svätému Jozefovi po celý život, od­mietol mu túto milosť?“

Svätý František Saleský svoju myšlienku ďalej rozvíjal:

„Ak je pravda, ako sme tomu povinní veriť, že vďaka Najsvä­tejšej sviatosti, ktorú prijímame, naše telá v deň súdu opäť oži­jú (Jn 6, 55), ako by sme mohli pochybovať, že náš Pán vzal slávneho svätého Jozefa s telom a dušou do neba? Lebo mal tú česť a milosť tak často ho nosiť v náručí, v tom náručí, v kto­rom bolo nášmu Pánovi veľmi príjemne.“

V našich časoch svätý pápež Ján XXIII. hlásal, že svätý Jozef bol vzatý s telom do neba. V homílii 26. mája 1960 na slávnosť Nanebovstúpenia povedal:

„[Ježišovo nanebovstúpenie] sa týka aj zosnulých zo Starého zákona, ktorí boli najbližšie k Ježišovi. Menujme dvoch, ktorí s ním v živote boli v najužšom vzťahu: Ján Krstiteľ, predchod­ca, a Jozef z Nazaretu, jeho pestún a ochranca. [Nanebovstú­penie] sa týka aj ich a môžeme v to nábožne veriť. Im patrí česť a výsada zažiť takúto obdivuhodnú cestu do neba.“

Prečo by svätí a pápeži verili, že svätý Jozef bol vzatý s telom a dušou do neba? Je na to niekoľko dôvodov a jeden sa na­chádza v samotnom Novom zákone. V Matúšovom evanjeliu čítame o neuveriteľnej udalosti, ktorú zažili mnohí ľudia po Je­žišovom zmŕtvychvstaní:

„A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až do- spodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hro­bov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.“ (Ml 27, 51-53)

Je to prinajmenšom záhadný úryvok. Kto sú tí svätí, čo vyšli po Ježišovej smrti z hrobov? Nevieme presne, lebo nemáme ich mená, ale Cirkev usudzovala, že sú to proroci starého zákona, ako aj Ján Krstiteľ. Určite nie je nerozumné predpokladať, že by svätý Jozef bol medzi nimi.
Ak pri Ježišovej smrti vstali ľudia z mŕtvych - ako hovorí úryvok z Matúšovho evanjelia vari by svätý Jozef nebol jed­ným z nich? Prečo by náš Pán vzkriesil druhých a svojho milo­vaného otca by ponechal v hrobe? Svätý Jozef je väčší než všetci starozákonní proroci vrátane svätého Jána Krstiteľa, je dokonca väčší než Ježišovi starí rodičia, svätí Joachim a Anna. Nemalo by nás teda prekvapiť, že svätý Bernardín Sienský, svätý Franti­šek Saleský, svätý pápež Ján XXIII. a svätý George Preca verili, že keď Kristus zomrel, svätý Jozef vstal z mŕtvych, a keď Kristus vstal z mŕtvych, ukázal sa mnohým v Jeruzaleme a bol s telom a dušou vzatý do neba.

„Ak Kristovo zmŕtvychvstanie, ako čítame v Matúšovom evanjeliu, spôsobilo, že telá niektorých svätých vstali a ukáza­li sa mnohým, vari nie je pravdepodobné, že svätý Jozef mal podiel na tejto výsade, keďže zomrel pred Kristom?“ (svätý George Preca)

Poďme však o krok ďalej. Ak svätý Jozef patril k svätým spo­mínaným v Matúšovom evanjeliu, čo vstali z mŕtvych a pri Je­žišovom vzkriesení prišli do svätého mesta Jeruzalema, koho by šiel navštíviť ako prvého? Samozrejme, svoju manželku! Je pravda, že to všetko sú len dohady, ale umožňujú nám rozjí­mať. Predstavte si sladké stretnutie, čisté objatie plné sĺz.
Ďalší dôvod veriť, že svätý Jozef bol vzatý do neba, sa spája s názorom, že svätý Jozef bol posvätený v lone svojej matky tak, ako bol svätý Ján Krstiteľ posvätený v lone svojej matky. Tento názor zastávajú aj mnohí svätí.

„Ak Boh, ako pevne verím, posvätil všetkých patriarchov, lebo sa z nich mal narodiť Mesiáš, a posvätil všetkých prorokov, aby predpovedali tajomstvá o Mesiášovi, a posvätil Jeremiáša v lone matky a naplnil Jána Krstiteľa Duchom Svätým, aby bol ohlasovateľom Mesiáša, a predovšetkým posvätil preblahoslavenú Pannu, aby bola Kristovou matkou, prečo by neposvätil aj Jozefa, Kristovho otca?“ (svätý Vavrinec z Brindisi)

„Ak mal Jeremiáš výsadu, že bol posvätený pred narodením, ak svätý Ján Krstiteľ dostal tú istú milosť, aby sa pripravil na svoju službu predchodcu Mesiáša, vari nemáme veriť, že sa pristupovalo s rovnakou láskou a milosrdenstvom k tomu, ktorý slúžil ako otec Spasiteľa a manžel Kráľovnej anjelov?“316 (blahoslavený Bartolo Longo)

Aby sme sa vyjadrili jasne, ani svätý Jozef, ani žiadny iný svä­tý nebol Nepoškvrnené počatie tak ako Panna Mária. Po páde človeka Panna Mária ako jediná bola oslobodená od každej poškvrny hriechu od chvíle počatia - túto výnimočnú výsadu mal už len jej Syn. Ale svätý Vavrinec z Brindisi, blahoslave­ný Bartolo Longo a mnohí iní tvrdia, že určitým svätým Boh udelil mimoriadne dary svätosti hneď, ako sa počali, a to kvôli poslaniu, ktoré im zveril. Pokiaľ ide o svätého Jozefa, nielenže by sa zaraďoval k svätým, ktorí boli posvätení v lone matky, ale bol by medzi nimi „najposvätenejší“. Jeho poslanie lásky bolo oveľa väčšie než poslanie starozákonných prorokov a väčšie než poslanie svätého Jána Krstiteľa.
Presvedčenie, že svätý Jozef bol posvätený v lone matky, viedlo mnohých ľudí k úvahám o príčine smrti svätého Jozefa. 
Inými slovami, na čo zomrel, na starobu alebo na iné príčiny? 
Podľa mnohých svätých smrť svätého Jozefa skrýva viac, než 
si myslíme, lebo bola nielen prirodzená, ale aj nadprirodzená. 
Zomrel na prirodzenú príčinu (chorobu alebo pokročilý vek), ale aj z nadprirodzenej príčiny (lásky)

Láska je skutočný dôvod smrti svätého Jozefa.“ (ctihodná Mária z Agredy)

Čo to znamená? Ako môže človek zomrieť z lásky? Takáto smrť v skutočnosti nie je ničím novým. Od nepamäti básnici a hu­dobníci písali a spievali o zomieraní z lásky. U svätého Jozefa však bolo viac než poetické. Uňho bolo skutočné.
Rozoberme to do hĺbky.
Hlavným cieľom života svätého Jozefa bolo pripraviť svoju manželku (novú Evu) a jej božského Syna (nového Adama) na Kalváriu, kde mali priniesť obetu a vykúpiť svet. Fyzická prí­tomnosť svätého Jozefa na Kalvárii však nebola potrebná, lebo Boh od neho žiadal, aby priniesol obetu vopred. Určite by mo­hol udržať Jozefa pri živote, aby trpel s Ježišom a Máriou na Kalvárii, ale rozhodol sa prejaviť mu svoje veľké milosrdenstvo a ušetriť ho toho, aby bol svedkom ukrižovania svojho Syna a prebodnutia manželkinho srdca. Svätý Jozef svoj kalich utr­penia už vypil.
Podľa Božieho plánu Jozef vykonal svoju láskyplnú obetu ešte pred Ježišom a Máriou. Jeho poslanie spočívalo v tom, aby každý deň zomieral sebe a umožnil Ježišovi a Márii vykonať svoju obetu na Kalvárii. Svätý Jozef urobil všetko, čo mohol. 
Hoci jeho telo podliehalo obmedzeniam ľudskej prirodzenos­ti, jeho smrť bola skôr dielom lásky než niečoho iného. Jeho myseľ, srdce, duša a telo už nemohli zniesť ďalšie utrpenie, bol vyčerpaný z lásky. Celé desaťročia vylieval svoje srdce Ježišovi a M árii. Láska ho strávila. Láska ho „zabila“.
Nikto pre Ježiša a Máriu netrpel viac než svätý Jozef. Mohli by ste sa spýtať: Ako je to možné? Nebol predsa mučeníkom. Neprehodia ho kopija, nebol bičovaný, upálený, hodený do vody ani sťatý ako ostatní m učeníci v dejinách. Áno, je pravda, že neprelial krv, ale Jozefovo utrpenie pre Ježiša a M áriu trvalo celé desaťročia a malo takú vnútornú intenzitu, že žiadna krv m učeníkov sa nemôže vyrovnať jeho obetavej láske. Ustavične žil vo vedomí, že srdce jeho manželky prebodne meč a jeho Syn bude vysmievaný, potupovaný a nenávidený. Poznal Simeonovo proroctvo a po celé tie roky ho nosil v srdci. Čím čistejšie je vaše srdce, tým čistejšia je vaša obeta. A čím väčšia je vaša duša, tým väčšie bude vaše utrpenie.
Svätý Jozef je najväčší svätý po Márii, lebo trpel pre Ježiša viac než akýkoľvek iný svätý. Skôr než svätý Ján Krstiteľ prišiel o hlavu a raní kresťania vydali telá levom, svätý Jozef už obetoval svoje srdce a dušu Ježišovi. Skôr než púštni otcovia zachovávali prísne pokánie a nepretržitú askézu, slávny svätý Jozef znášal nesmier­nu chudobu, vyhnanstvo a ťažkosti z lásky ku Kristovi. Skôr než sa svätý František Xaverský preplavil cez more, aby evanjelizoval cudzie územia a trpel za evanjelium vo vzdialenej krajine, svätý Jozef bol prvým a najväčším misionárom. Skôr než svätá Terézia z Lisieux učila svet „malej ceste“ svätosti a detskej jednoduchos­ti, svätý Jozef zdokonalil spiritualitu detskej dôvery v Boha. Svätý Jozef dal všetko Ježišovi a Márii, úplne sa obetoval, a keď bol celkom vyčerpaný, zomrel, lebo tak veľmi miloval.

„Svätého Jozefa možno nazvať mučeníkom skrytého života, lebo nikto netrpel tak ako on. Ale prečo toľko trýzne v jeho ži­vote? Jednoducho preto, lebo čím je človek svätejší, tým viac 
musí trpieť z lásky k Bohu a na jeho slávu. Utrpenie je prekvita­nie Božej milosti v duši a víťazstvo lásky duše k Bohu. Preto svä­tý Jozef, najväčší svätý po Márii, trpel viac než všetci mučeníci. 
Jeho utrpenie pramení z jeho hlbokej, nežnej a osvietenej lásky k Ježišovi a z jeho úcty voči Panne Márii. Všetci vyvolení musia vyjsť na Kalváriu a len skrze rany na jeho rukách a nohách pre­niknú až k Ježišovmu srdcu. Nie je to ani tak otázka pokánia, ako skôr lásky; pokánie len splatí dlh, ale láska ide ďalej a ukrižuje sa s Ježišom a pre Ježiša. Je teda pravda, že čím viac duša miluje, tým viac trpí. Preto Kalvária svätého Jozefa trvala bez ustania celých tridsať rokov. Ako ten, kto bol poctený výsadou byť Kristovým pestúnom, prijal do srdca kríž a namáhal sa v jeho tieni do konca svojho života.“ (svätý Peter Julián Eymard)

Keby to bola Božia vôľa, svätý Jozef by si vrúcne prial dlhšie žiť na zemi a ešte viac trpieť s Ježišom a Máriou na Kalvárii. Boh však chcel inak.

„Svätý Jozef videl vopred Máriine slzy a biedu. Nechcel ju opustiť a nepochybne prosil Ježiša, aby smel zostať na zemi a byť Márii oporou, keď príde čas vystúpiť na Kalváriu.“ (svätý Peter Julián Eymard)

Boh prijal roky Jozefovej obetavej lásky a naplnil m u srdce mi­moriadnym i milosťami, takže zomrel z lásky a bol uchránený múk na Kalvárii. Ako každý dobrý syn (alebo skôr ako jeho dobrý Syn!) Ježiš preukázal svojmu pozemskému otcovi veľké milosrdenstvo. Ježiš, Syn Jozefov, nechcel, aby sa jeho pozem­ský otec musel dívať na Kalváriu.

„Bohu sa zapáčilo vziať k sebe svätého Jozefa pred umučením nášho Spasiteľa, ušetriť ho obrovskej bolesti, ktorú by mu jeho umučenie spôsobilo.“ (svätý Bernardín Sienský)

„Pre Jozefa bolo nutnosťou, aby zomrel pred naším Pánom, lebo by nedokázal zniesť jeho ukrižovanie. Bol príliš nežný, príliš milujúci.“ (blahoslavená Anna Katarína Emmerichová)

M ária ako nová Eva a matka všetkých žijúcich musela byť na Kalvárii, zatiaľ čo Jozef, nový Adam, už dal sám seba skrze svoju láskyplnú obetu. Na rozdiel od svätého Jozefa Máriina prítomnosť na Kalvárii bola absolútne nevyhnutná, aby sa po­dieľala na zrode Cirkvi. Ako (podľa ctihodnej tradície) Boh zadržal oči svätého Jozefa, aby nevideli Kristovo narodenie v Betleheme, tak (podľa Písma) skryl pred očami svätého Jo­zefa ukrižovanie jeho milovaného Syna na Kalvárii. Tá by bola dvojnásobným m učením pre srdce svätého Jozefa.

„Úbohý svätý Jozef! Musel sa poddať smrti a zanechať Ježi­ša a Máriu; Ježiša, aby bol ukrižovaný a opustený od svojich vlastných; Máriu, aby trpela sama a bez pomoci. Aká ukrižo­vaná bola jeho láska k nim!“ (svätý Peter Julián Eymard)

Ctihodná Mária z Agredy mala videnie, v ktorom sa prenies­la k posteli svätého Jozefa, aby bola svedkom jeho posledného výdychu a posledných slov milujúcej manželke. Vyznanie, kto­rým sa svätý Jozef pred smrťou rozlúčil s Máriou, zaiste dojme vaše srdce a dotkne sa vašej duše:

„Požehnaná si medzi všetkými ženami. Nech ťa chvália anjeli a ľudia; nech ťa všetky pokolenia poznajú, chvália a vyvyšujú tvoju dôstojnosť; nech je Najvyšší večne pochválený za to, že ťa stvoril takú milú v jeho očiach a v očiach všetkých požeh­naných duchov. Dúfam, že sa budem tešiť z pohľadu na teba v nebeskej vlasti.“