„Evanjelium nezaznamenáva ani jedno jeho [svätého Jozefa] slovo; jeho jazykom je ticho.“
svätý pápež Pavol VI.
Svätého Jozefa si ctíme ako muža, ktorý učil Ježiša rozprávať, na základe čoho predpokladáme, že Ježiš musel hovoriť podobne ako on. Používal tie isté slovné spojenia a mal ten istý prízvuk ako jeho pozemský otec. A aj keď v Novom zákone nemáme zachytené ani jedno slovo svätého Jozefa, skutky hovoria hlasnejšie než slová.
Mlčanie a pokora svätého Jozefa sú základom jeho veľkosti. Spomedzi všetkých mužov, ktorých si Boh mohol vybrať za pozemského otca Ježiša Krista, Boh si vyvolil svätého Jozefa, najtichšieho zo všetkých mužov.
„Svätý Jozef, hoci je najväčší zo svätých, je aj najpokornejší a najskrytejší zo všetkých.“ (svätý Peter Julián Eymard)
„Mysleli by ste si, že na to, aby všemohúci Boh ochránil tento vzácny poklad [Ježiša], vybavil ho [svätého Jozefa] bleskami.
Omyl. Jozef vidí vo svojom náručí Boha na úteku a nasleduje ho, nachádzajúc útechu len v podriadenosti a dôvere.“ (blahoslavený William Joseph Chaminade)
Svätý Jozef nikdy nechcel byť v popredí drámy, ktorou je dielo spásy. Prial si byť skrytý a aby sa celá pozornosť sústredila na Ježiša a Máriu. Mlčanie a pokora svätého Jozefa, svedčiace o jeho sile, velkosti a vplyve u Boha, nemajú obdobu.
V 17. storočí biskup Jacques-Bénigne Bossuet z Francúzska chválil tajomstvo mlčania a pokory svätého Jozefa:
„Ježiš sa zjavil apoštolom, aby ho mohli ohlasovať po celom svete. A zjavil sa svätému Jozefovi, ktorý mal ostať tichý a uchovať ho v skrytosti. Kým apoštoli sú svetlá, ktoré ukazujú Ježiša svetu, Jozef je závoj, ktorý ho zahaľuje; onen tajomný závoj skrýva pred nami panenstvo Márie a veľkosť Spasiteľa duší. Ten, ktorý robí apoštolov slávnymi slávou ohlasovania, oslavuje Jozefa pokorou ticha.“
Biskup Bossuet mal o svätom Jozefovi takú vysokú mienku, že ho považoval za najväčšieho človeka v kresťanstve po Ježišovi a Márii. Hoci svätosť svätého Jozefa nie je zjavná a mnohí ju nepoznajú, biskup Bossuet nám pripomína, že aj najsvätejší predmet kresťanstva je niečo skryté a zahalené. Hovorí:
„To najslávnejšie, čo Cirkev má, je to, čo najviac ukrýva.“
Biskup Bossuet má na mysli Najsvätejšiu sviatosť uchovávanú v každom bohostánku sveta. Je zaujímavé, že ako sa viac začala vystavovať Najsvätejšia sviatosť, aj svätý Jozef sa dostával do popredia pozornosti a úcty Cirkvi. S postupným objavovaním svätého Jozefa objavujeme jeden z najväčších pokladov kresťanstva. Predchádzajúce generácie by sa tešili z toho, že Cirkev čoraz lepšie chápe úlohu svätého Jozefa a úcta k nemu v dnešných časoch rastie, lebo hoci ich chápanie a uctievanie svätého Jozefa bolo v elementárnom štádiu, predsa ho milovali a prijali by viac svetla, keby ho vo svojej dobe mohli mať. „Objavy“ o veľkosti svätého Jozefa sa však konali aj v minulosti. Od 14. storočia mnohí svätí a teológovia vniesli do života
a učenia Cirkvi oveľa väčšiu znalosť tajomstiev svätého Jozefa skrze svoju vlastnú úctu a osobné svedectvo. Vo Francúzsku sa v 17. storočí udiali zjavenia, ktoré sa stali známe po celom svete a vďaka ktorým si ľudia ešte viac uvedomili dôležitosť svätého Jozefa. 7. júna 1660 sa vo francúzskom Cotignac svätý Jozef zjavil istému pastierovi, prihovoril sa mu a vykonal zázraky a divy uzdravenia, o čom rozpráva nasledujúci príbeh. Uprostred horúceho dňa pastier menom Gaspard Ricard hľadal útočisko v tieni pod stromami na vrchu Bessilon pri meste Cotignac v juhovýchodnom Francúzsku. Gaspard bol veľmi smädný a nemal ako uhasiť smäd, keď sa mu zrazu zjavil muž s dôstojným výzorom, ukázal na skalu a povedal mu: „Som Jozef. Zdvihni túto skalu a napi sa.“ Skala však bola obrovská a Gaspard povedal mužovi, že ju nebude vládať sám zodvihnúť. Muž iba pevne zopakoval príkaz, aby Gaspard pohol skalou, a tak so zdráhaním prikročil ku skale. Na svoje prekvapenie ju dokázal posunúť a z miesta, kde bola skala, hneď vyrazila čistá voda. Gaspard sa veľmi potešený napil a vstal, aby sa poďakoval mužovi, ale ten zmizol.
Gaspard nevediac, kam sa ten muž stratil, bežal do dediny, aby povedal ľuďom, čo sa stalo. Myslel si, že ho vysmejú, ale jeho zvesť ich tak zaujala, že mnohí ľudia z dediny šli za ním a uvideli prameň čistej vody. Aj oni si všimli, že veľkou skalou sa hýbalo, dokonca mohli určiť miesto, kde bola skala predtým.
Aby sa dalo k vode ľahšie dostať, muži z dediny chceli posunúť skalu o čosi ďalej, no aby tak urobili, bolo potrebných osem dospelých mužov! Vtedy si Gaspard uvedomil, že ho navštívil sám svätý Jozef!
Keď sa správa o tom, čo sa prihodilo, začala šíriť, prichádzali ľudia z celého Francúzska a pre ich vieru sa stalo veľa zázrakov. Ich modlitbu o uzdravenie Boh odmeňoval skrze svätého
Jozefa a zázračný prameň. O udalostiach v dedine sa dopočul aj francúzsky kráľ Ľudovít XIV. a bol taký dojatý, že 19. marca 1661 zasvätil celé Francúzsko svätému Jozefovi a sviatok svätého Jozefa vyhlásil za štátny sviatok v celom Francúzsku.
Tunajší ľudia vidiac, aké je miesto obľúbené, vybudovali okolo zázračného prameňa Kostol svätého Jozefa. Vyše sto rokov bol dejiskom veľkých pútí, ale v čase Francúzskej revolúcie kostol spustol a ostala z neho len ruina. Obnovili ho v roku 1978 a teraz ho spravujú benediktínky.
Boh často učil svoju Cirkev o veľkosti svätého Jozefa prostredníctvom spisov svätých a mystikov, akými sú napríklad svätá Brigita Švédska, ctihodná Mária z Agredy a blahoslavená Anna Katarína Emmerichová. Pri jednej príležitosti Panna Mária svätej Brigite osobitne zdôraznila tajomstvo Jozefovho mlčania:
„Svätý Jozef bol taký zdržanlivý a opatrný vo svojej reči, že z jeho úst nevyšlo ani jedno slovo, ktoré by nebolo dobré a sväté, ani sa nepúšťal do zbytočných rozhovorov, v ktorých chýbala láska. Únavu znášal s najväčšou trpezlivosťou a pilnosťou; praktizoval úplnú chudobu; prijímal urážky so všetkou pokorou; nepriateľom čelil mocne a neústupné; bol naozaj verným svedkom nebeských tajomstiev.“
Na zjavenie veľkosti svätého Jozefa v dnešnej dobe Boh používa písomné svedectvá dvoch z najznámejších a najmilovanejších svätíc Cirkvi: svätej Terézie z Lisieux a svätej Faustíny Kowalskej. Ich autobiografie patria medzi najobľúbenejšie die la moderných svätých.
Svätá Terézia opisuje svoju lásku k svätému Jozefovi v diele Príbeh mojej duše. Jej obrovská úcta k tomuto svätému má korene v útlom detstve, keď sa na jeho orodovanie aj zázračne uzdravila. Svätá Terézia píše tiež o tom, ako sa neskôr, už ako karmelitánka, každý deň modlila k svätému Jozefovi a pripisovala mu zásluhy za nespočetné milosti.
V zjaveniach Božieho milosrdenstva, ktoré dostala svätá Faustína Kowalská, sa jej často zjavoval svätý Jozef a uisťoval ju, že drží ochranu nad jej dôležitým poslaním ohlasovať svetu Božie milosrdenstvo a dôveru v neho. Podobne ako svätá Terézia aj Faustína sa každý deň modlila k svätému Jozefovi a zaznamenávala svoje zážitky v Denníčku. Ale zo všetkých svätých a mystikov Cirkvi, ktorí urobili veľa pre odhalenie veľkosti svätého Jozefa, jednoznačne najviac vyniká sama Panna Mária, ktorá robí všetko, aby bol jej manžel známy a milovaný.
Uvažujte: Pred mnohými stáročiami Mária ako prvá „odhalila“ veľkosť svätého Jozefa tým, že svätému Matúšovi a svätému Lukášovi rozprávala o rôznych stránkach jeho života, o ktorých by inak vôbec nevedeli. Svätý Matúš a svätý Lukáš nikdy nepoznali svätého Jozefa osobne, nikdy sa s ním nestretli ani sa s ním nezhovárali. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie, ako sa Jozef vôbec dostal do Nového zákona, je, že Mária povedala o ňom obom evanjelistom. Zdrojom informácií o svätom Jozefovi v Novom zákone je teda jeho manželka, ktorá chcela, aby v ňom bol zahrnutý. A hoci svätý Jozef veľa nehovoril, jeho manželka hovorila za neho.
A dnes si Mária počína tak isto. Pri rôznych zjaveniach predstavuje svetu svojho manžela, keď ho privádza so sebou a učí Cirkev o jeho dôležitosti. Podnet samozrejme pochádza od Najsvätejšej Trojice, ale niet pochýb, že Mária sa z neho veľmi teší a praje si ho. Zdá sa, že opäť prosí Ježiša, aby sa postaral o víno na svadbe!
„V našej dobe nám Panna Mária pomáha pochopiť a milovať jej drahého a čistého manžela, svätého Jozefa. Povedala nám o tajomstve, ktoré obklopuje svätého Jozefa i jeho veľkosť.
Dala nám spoznať niečo z jej lásky k svätému Jozefovi, tomu najmilšiemu svätému, ktorý roky držal v náručí Slovo, ktoré sa stalo telom.“ (blahoslavený Gabriele Allegra)
Pozrime sa na ďalšie zjavenia, o ktorých hovorí blahoslavený Gabriele Allegra, aj na niektoré, čo sa stali po jeho smrti. 21. augusta 1879 sa Panna Mária zjavila pätnástim ľuďom v írskom Knocku. Toto zjavenie je známe ako zjavenie Panny Márie z Knocku, ale ukázali sa pri ňom aj svätý Jozef a svätý apoštol Ján. Panna Mária ani jej sprievodcovia z neba nič nepovedali a neodovzdali nijaké posolstvá v priebehu zjavenia, ktoré sa udialo v daždi a trvalo niekoľko hodín. Podľa svedectva tých, čo ho videli, svätý Jozef bol oblečený v bielom, bosý, ruky mal zložené k modlitbe a hlavu mierne naklonenú k Márii, ako keby si ctil jej veľkú dôstojnosť Matky Božej. Je to tajomné a nezvyčajné zjavenie, ale v plnej miere schválené Cirkvou.
V roku 1917 sa Panna Mária zjavila v portugalskej Fatime.
Počas posledného z jej šiestich zjavení trom mladým vizioná- rom, 13. októbra 1917, sa zjavil aj svätý Jozef. Podobne ako v Knocku pršalo a v tento deň sa udial aj slávny slnečný zázrak.
Viac než 70 000 ľudí videlo, ako sa Slnko zväčšuje a roztáča, ako keby chcelo naraziť do Zeme. Svätý Jozef sa zjavil krátko pred slnečným zázrakom, držal v náručí malého Ježiša a spo ločne žehnali svet, čo dosvedčili všetci traja vizionári.
Nemôžeme podceňovať význam toho, že Ježiš sa zjavil ako dieťa a žehnal svet spolu so svätým Jozefom. Posolstvo z Fatimy
je pre našu dobu kľúčové. Najdlhšie žijúca fatimská vizionárka sestra Lucia povedala, že posledný zápas medzi dobrom a zlom bude zápas o manželstvo a rodinu. Nebo nás 13. októbra 1917 chcelo naučiť, že Ježiš koná zázraky, dáva pokoj a požehnáva svet skrze svätého Jozefa. A prítomnosť svätého Jozefa vo Fatime znamená aj to, že rozhodujúca podmienka víťazstva Nepoškvrneného Máriinho Srdca - prisľúbenie, ktoré dala Panna Mária trom vizionárom počas zjavenia 13. júla - je, aby svet súčasne prijal požehnanie svätého Jozefa. Keď Cirkev uzná požehnanie svätého Jozefa ako otca, Ježiš bude vládnuť v srdciach ľudí a Máriino Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.
V roku 1968 sa niekoľko zjavení Ježiša, Márie a Jozefa odohralo v Zeitoune, na predmestí egyptskej Káhiry. Mesto Zeitoun sa považuje za miesto, ktoré Svätá rodina navštívila počas pobytu v Egypte pred mnohými storočiami. Je to neuveriteľné, ale tisíce obyvateľov Zeitounu - vrátane kresťanov, moslimov, židov a vládnych predstaviteľov - videli zjavenia Svätej rodiny. Ako v Knocku ani tu sa nič nepovedalo a neodzneli žiadne posolstvá. Tieto zjavenia sa uskutočnili nad koptským chrámom a okolo neho a boli schválené miestnymi koptskými cirkevnými predstaviteľmi.
Možno najvýznamnejšie moderné zjavenie svätého Jozefa je údajné zjavenie sestre Mildred Mary Neužil (rehoľným menom sestra Mary Ephrem) v USA v 50. rokoch 20. storočia.
Tieto zjavenia sú známe ako zjavenia „Panny Márie Ameriky“.
Údajné zjavenie sestry Mary Ephrem sa stali v Ohiu a prebiehali mnoho rokov; sestra Mary Ephrem zomrela v roku 2000. Jadrom posolstiev je výzva na modlitbu, obrátenie, čistotu, zasvätenie sa Panne Márii ako Nepoškvrnenému počatiu a úctu k svätému Jozefovi. V roku 1956 a 1958 sám svätý Jozef sa rozprával so sestrou Mary Ephrem.
Posolstvá, ktoré jej odovzdal, sú nesmierne dôležité pre čas, v ktorom žijeme. Svätý Jozef jej hovoril o svojom panenstve, čistote, poslušnosti a láske k svojej manželke. A tiež že Boh si praje, aby si svet oveľa viac ctil utrpenie, ktoré Jozefovo srdce podstúpilo v jednote s Ježišovým a Máriiným srdcom. Uctievať si jeho srdce a duchovné otcovstvo je potrebné, lebo Boh chce požehnať všetkých otcov skrze svätého Jozefa. Z Božej požiadavky, aby sa svätý Jozef uctieval v prvú stredu v mesiaci najmä modlitbou radostných tajomstiev ruženca a svätým prijímaním, vidno, ako veľmi Bohu záleží na uznaní tajomstiev svätého Jozefa.
Posolstvá svätého Jozefa pre sestru Mary Ephrem z 18. a 19. marca 1958 majú taký duchovný význam a hĺbku, že ich tu mu sírne predstaviť v plnom znení. Sestra Mary Ephrem napísala:
„11. marca 1958 mi Panna Mária povedala: ,Svätý Jozef príde v predvečer svojho sviatku. Dobre sa priprav, má pre teba zvláštne posolstvo. Môj svätý manžel zohráva dôležitú úlohu v prinášaní pokoja svetu"
[18. marca 1958]
Svätý Jozef prišiel tak, ako to bolo prisľúbené, a vtedy mi povedal tieto slová: ,Pokľakni, moja dcéra, lebo to, čo budeš počuť a čo zapíšeš, privedie nespočetné duše na novú cestu života. Skrze teba, maličká, Trojica chce poučiť duše, že túži byť adorovaná, uctievaná a milovaná v kráľovstve, vo vnútornom kráľovstve ich sŕdc. Prinášam dušiam čistotu svojho života s poslušnosťou, ktorá ho korunovala. Všetko otcovstvo je požehnané vo mne, ktorého si večný Otec vybral za svojho zástupcu na zemi, za panenského otca pre svojho božského Syna. Skrze mňa nebeský Otec požehnáva každé otcovstvo a skrze mňa ho bude požehnávať do konca čias. Moje duchovné otcovstvo zahŕňa všetky Božie deti a spolu so svojou panenskou manželkou ich chránim s veľkou láskou a starostlivosťou. Otcovia musia ku mne prísť, maličká, aby sa naučili poslušnosti voči autorite: voči Cirkvi ako ústam Božím vždy, voči zákonom štátu, v ktorom žijú, pokiaľ nejdú proti Bohu a blížnemu. Ja som bol dokonale poslušný voči Božej vôli, ako mi to ukázal a odovzdal židovský zákon a náboženstvo. Byť v tom nedbalý sa Bohu veľmi nepáči a taký človek bude na druhom svete prísne potrestaný. Nech otcovia napodobňujú moju veľkú čistotu života a hlbokú úctu, akú som mal voči svojej nepoškvrnenej manželke. Nech sú príkladom pre svoje deti a spolubratov a nikdy úmyselne nerobia nič, čo by vyvolalo pohoršenie medzi Božím ľudom. Otcovstvo je od Boha a musí mať opäť svoje správne miesto medzi mužmi"
Keď svätý Jozef prestal hovoriť, videla som jeho najčistejšie srdce, akoby ležalo na kríži, ktorý mal hnedú farbu, a na tom to srdci uprostred plameňov bola čistá, biela ľalia. Potom som počula: ,Hľa toto čisté srdce je také milé tomu, kto ho stvoril/ A svätý Jozef pokračoval: ,Kríž, moja maličká, na ktorom spočíva moje srdce, je kríž umučenia, ktorý bol vždy predo mnou a spôsoboval mi veľké utrpenie. Túžim, aby duše prišli k môjmu srdcu a naučili sa pravej jednote s Božou vôľou. To stačí, moje dieťa. Prídem opäť zajtra a oznámim ti, ako Boh chce, aby som bol uctievaný v jednote s Ježišom a Máriou, aby prišiel pokoj medzi ľudí a národy. Dobrú noc, moja maličká"Na druhý deň večer, 19. marca 1958, sa mi svätý Jozef opäť zjavil tak, ako sľúbil, a adresoval mi tieto slová: ,Dieťa moje, túžim, aby sa vyčlenil deň na počesť môjho otcovstva. Výsada, že si ma Boh vyvolil za panenského otca svojho Syna, patrí len mne a žiadna pocta okrem tej, ktorú dostala moja svätá manželka, nebola a nikdy nebude taká vznešená a vysoká ako tá moja. Najsvätejšia Trojica ma chce takto poctiť, aby v mojom jedinečnom otcovstve bolo požehnané všetko otcovstvo.
Drahé dieťa, bol som kráľom v nazaretskom domčeku, lebo som v ňom ubytoval Knieža pokoja a Kráľovnú neba. U mňa hľadali ochranu a obživu a ja som ich nesklamal. Prijímal som od nich tú najhlbšiu lásku a úctu, lebo vo mne videli toho, koho som zastupoval. Hlavu rodiny je preto nutné milovať, poslúchať a rešpektovať a na oplátku má byť pravým otcom a ochrancom tých, čo sú jej zverení. Keď si osobitne ctíš moje otcovstvo, ctíš si aj Ježiša a Máriu. Najsvätejšia Trojica vložila pokoj sveta do našich rúk. Napodobňovať Svätú rodinu, moje dieťa, a čnosti, ktoré sme praktizovali v našom nazaretskom domčeku, je cesta všetkých duší k tomu pokoju, ktorý pochádza len od Boha a nik iný ho nemôže dať."Keď dohovoril, dostala som milosť jedinečnej a nádhernej vízie slávneho svätého Jozefa. Zdalo sa, že sa vznáša tesne nad niečím, čo vyzeralo ako veľká guľa obklopená oblakmi. Hlavu mal mierne zdvihnutú, oči sa pozerali nahor akoby v extáze. Ruky držal v podobnej polohe ako kňaz počas slávenia svätej omše, ale boli trochu viac pozdvihnuté nahor. Farba jeho vlasov a jeho skôr krátkej a mierne rozdelenej brady sa zdala tmavohnedá a jeho oči mali rovnakú farbu. Bol oblečený v bielom odeve siahajúcom po členky a na ňom mal plášť, ktorý nebol na krku zopnutý, ale zahaľoval ramená, krásne splýval po oboch rukách a dotýkal sa okraja spodného odevu. Farba plášťa sa menila z hnedej na purpurovú alebo obe farby splývali. Bol opásaný zlatým opaskom a na nohách mal zlaté sandále. Jeho zjav, hoci dosť mladý, pôsobil dojmom zriedkavej zrelosti spojenej s veľkou silou. Zdal sa byť o niečo vyšší, než je priemerná výška. Črty jeho tváre prezrádzali silu a cieľavedomosť, zmäkčené nežným pokojom. Videla som aj jeho najčistejšie srdce a Ducha Sväté
ho v podobe holubice vznášať sa nad jeho hlavou. Po bokoch naproti sebe stáli dvaja anjeli, jeden na pravej a druhý na ľavej strane. Každý niesol čosi ako malý vankúš potiahnutý saténom, na tom vpravo spočívala zlatá koruna a na tom vľavo zlaté žezlo.
Anjeli boli celí bieli, dokonca aj tvár a vlasy mali biele. Bola to krásna beloba pripomínajúca nepoškvrnenosť neba. Potom som počula tieto slová: ,Takto by mal byť uctený ten, koho túži uctiť Kráľ'
Nie je to úžasné?! Odporúčam vám, aby ste si znovu prečítali tieto texty, ak vám niečo uniklo. Všetky poznatky o veľkosti svätého Jozefa, ktoré dnešný človek potrebuje mať, sú obsiahnuté v posolstvách, ktoré dostala sestra Mary Ephrem: duchovné otcovstvo, panenské otcovstvo, mladícky vzhľad, kráľovstvo, koruna, srdce a plášť. Svätý Jozef spomína ochranu rodiny, dôležitosť otcovstva a požiadavku neba, aby bol ustanovený osobitný sviatok na počesť otcovstva svätého Jozefa. Lebo Boh chce, aby bol svätý Jozef známy a milovaný!
Priatelia moji, uvedomujete si, čo to znamená? Otcovstvo svätého Jozefa mení celú hru! Odkaz sviatku oslavujúceho otcovstvo svätého Jozefa by priniesol veľké duchovné dobro pre Cirkev, rodiny a svet. Svätý Jozef je hoden toho, aby ho jeho milované deti korunovali!
Zjavenie sestry Mary Ephrem nám tiež ukazuje, že svätý Jozef zohráva podstatnú úlohu vo vnášaní pokoja do tohto sveta, jeho zásluhy sú očividne dôležitou súčasťou víťazstva Nepoškvrneného Máriinho Srdca (preto jeho zjavenie vo Fatime 13. októbra). Srdce Panny Márie zvíťazí, keď sa obnoví rodina a Boh v nej zaujme miesto, ktoré m u patrí. Nič z toho sa však nestane, kým Cirkev v plnej miere neuzná otcovstvo svätého Jozefa. Teraz je doba svätého Jozefa!
„Kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“ (Lk 9, 48) „Nechajme sa naplniť tichosťou svätého Jozefa! Vo svete, ktorý je často príliš hlučný a ktorý nepodporuje schopnosť či už počúvať, alebo rozpomínať sa na Boží hlas, túto tichosť obzvlášť potrebujeme.“ (pápež Benedikt XVI.)