„Koľkokrát sa [svätý Jozef] ako osamelý vrabec uhniezdil na streche toho svätého chrámu božskej prirodzenosti a uvažoval o božskom dieťati spiacom v jeho náručí a o svojom večnom odpočinku v lone nebeského Otca?“
BLAHOSLAVENÝ WlLLIAM JOSEPH CHAMINADE

Kamkoľvek šiel svätý Jozef so svojou manželkou a Synom, ich domov sa stal adoračnou kaplnkou. Nazaret, Betlehem a Egypt sú všetko miesta, kde svätý Jozef kontemploval božskú prítomnosť Ježiša Krista a povzbudzoval druhých, aby robili to isté. 
V tomto zmysle je svätý Jozef zakladateľom adoračných kaplniek a so svojou manželkou prvým vykonávateľom procesie s najsvätejším Kristovým telom a krvou.
Jozef spolu s Ježišom a Máriou dal svetu najväčšiu adoračnú kaplnku, aká kedy bola - Katolícku cirkev. Vďaka Márii a Joze­fovi každý katolícky kostol na svete má bohostánok, v ktorom prebýva Ježiš Kristus - skutočne prítomný vo svojom tele, krvi, duši a božstve.

„Adorácia tejto [svätého Jozefa] šľachetnej duše sa nedá opísať. 
Nevidel, a uveril, pretože jeho viera dokázala preniknúť cez pa­nenský Máriin závoj. A podobne aj vy - pod závojom posvätných spôsobov musíte vierou vidieť nášho Pána. Proste svätého Jozefa o jeho živú, neochvejnú vieru.“262 263 (svätý Peter Julián Eymard)

Mesiace predtým, než anjel zjavil Jozefovi, že Mária čaká bož­ské dieťa, bol Jozef v Nazarete len malý kúsok od Božej prítom­nosti v bohostánku Máriinho lona. Manželka svätého Jozefa bola živým tabernákulom. Vtelený Boh žil a rástol v jej lone a on ani o tom nevedel, ale Pán ho pripravil, aby bol milujúcim otcom najväčšieho pokladu sveta: vteleného Božieho Syna.
Svätý Jozef ako novomanžel chcel byť svojej manželke stále nablízku. Ak Mária prišla k nemu a vyjadrila túžbu navštíviť svoju príbuznú Alžbetu na tri mesiace, muselo ho to prekvapiť. 
Keď čítame túto epizódu v Novom zákone, nezvykneme uvažo­vať o tom, žeby Mária žiadala svätého Jozefa, aby ju sprevádzal do Alžbetinho domu. Posvätný text nás však neinformuje, čo presne sa stalo pri tejto príležitosti. Hovorí nám, že Mária sa ponáhľala do hornatého kraja, ale o tom, či s ňou šiel svätý Jo­zef alebo nie, mlčí.
Mnohí svätí a mystici - svätý Bernard z Clairvaux, svätý Bonaventúra, svätý Bernardín Sienský, svätý František Saleský, ctihodná Mária z Agredy, blahoslavená Anna Katarína Em- merichová a iní - veria, že svätý Jozef naozaj navštívil Alžbetu spolu s Máriou. Prečo by s ňou nešiel? Aký by to bol manžel, keby nechal svoju mladú a pôvabnú manželku, aby sa vybrala na takú dlhú cestu bez ochrancu? Nový zákon explicitne neu­vádza, že svätý Jozef šiel s Máriou, ale ani že s ňou nešiel. Z hľa­diska manželského vzťahu ako by vydržal tak dlho bez nej? Je veľa dôvodov domnievať sa, že svätý Jozef sprevádzal Máriu k Alžbete, dokonca že tam s ňou ostal tri mesiace. Z Nazare- ta do hornatého kraja, kde bývala Alžbeta, je veľmi dlhá cesta (takmer 160 kilometrov), počas ktorej by sa krásnej manželke svätého Jozefa mohlo stať niečo veľmi zlé. Ktorý novomanžel by si nerobil pre takúto cestu starosti, najmä keď počas nej sa treba niekedy pohybovať a nocovať na nebezpečných miestach? 
Žiaden rozumný muž by ju nenechal ísť samu. V mystických spisoch ctihodnej Márie z Agredy sa Mária a Jozef rozprávajú o návšteve:

[Mária Jozefovi:] „Môj pán a manžel, Pánovi sa zapáčilo osvietiť ma a oznámiť mi, že moja sesternica Alžbeta napriek tomu, že je neplodná, čaká vytúžené dieťa. Preto si myslím, že je vhodné, aby som ju navštívila, pomohla jej a utešila ju. 
Ak je to, môj pane, podľa tvojej vôle, urobím tak. Porozmýšľaj o tom, čo je najlepšie, a prikáž mi, čo mám robiť.“

[Jozef Márii:] „Dobre vieš, moja pani a manželka, že tvoje túžby sú moje a že plne dôverujem tvojej rozvážnosti, keďže tvoja najčestnejšia vôľa by neurobila nič, čo najviac neuspo­kojí Najvyššieho. Verím, že tak bude aj s tvojou cestou. A aby to nevyzeralo podivne, že sa na cestu vyberieš bez sprievodu svojho manžela, s radosťou pôjdem s tebou, aby som ti pomo­hol, kým neprídeš do cieľa.“

Aj keby svätý Jozef neostal s Máriou u Alžbety tri mesiace, je veľ­mi pravdepodobné, že by svoju manželku sprevádzal do Alžbe­tinho domu, aby ju uchránil pred lúpežníkmi a mužmi so zlými úmyslami. Po tom, čo prišiel k Alžbete s Máriou, by sa sám vrátil do Nazareta a po troch mesiacoch by sa opäť vybral po Máriu a bezpečne ju priviedol domov. Ak sa to naozaj stalo takto, svätý Jozef nevedomky uskutočnil prvú procesiu s telom a krvou náš­ho Pána!
So zreteľom na túto meditáciu povedzme, že svätý Jozef pri­viedol Máriu aspoň k Alžbete. Čoho bol svedkom po svojom príchode? Pravdepodobne počul, ako Alžbeta pozdravila Má­riu naplnená Duchom Svätým:

„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho živo­ta. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, rados­ťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ (Lk 1,42-45)

Takýto pozdrav by svätému Jozefovi akiste pripadal zvláštny. 
Nedokázal by pochopiť jeho teologický význam, lebo nemal ani tušenia, že jeho manželka nosí vo svojom lone dieťa. Ako muž hlbokého modlitbového života by však o ňom uvažoval a vložil ho do svojej modlitby. O niekolko mesiacov neskôr, keď si všimne Máriin stav, spomenie si na Alžbetine slová, ktorým spočiatku nerozumel. Rozpamätá sa, že Alžbeta nazvala Má­riu „matkou môjho Pána“, a otvoria sa mu oči, aby videli plnú realitu toho, čo sa stalo v lone jeho manželky. Svätý Jozef ako zbožný Žid dobre poznal Písmo, ktoré hovorí, že panna porodí Mesiáša (porov. Iz 7, 14). Od chvíle, čo si uvedomí tento veľ­ký div, bude sa považovať za úplne nehodného byť manželom a otcom takejto ženy a dieťaťa.
Možnosť, že svätý Jozef sprevádzal Máriu a počul Alžbetin inšpirovaný pozdrav, nám pomôže pochopiť, prečo svätý Jozef nikdy nepochyboval o Márii alebo sa s ňou nechcel rozviesť. Tak ako Alžbeta aj on bol preniknutý zbožným úžasom pri zistení, že jeho milovaná manželka čaká nebeské dieťa. Svätý Jozef ako spravodlivý a bohabojný muž sa nepokladal za hodného žiť pod jednou strechou s Máriou a plniť úlohu otca jej dieťaťa. Ako by si mohol zaslúžiť byť manželom takejto manželky? Ako by mohol prijať takúto matku a dieťa do svojho domu a opatery? Len anjel­ské zvestovanie mu zabránilo odísť zo scény.
Na druhej strane, ak svätý Jozef nešiel so svoju manželkou do Alžbetinho domu, predstavte si osamelosť, ktorú prežíval počas troch mesiacov bez Márie. Také dlhé odlúčenie muse­lo potrápiť jeho srdce. Túžil sa opäť pripojiť k svojej milovanej a deň i noc načúvať jej hlasu. A ako sa mu muselo rozbúšiť srd ce radosťou, keď sa jeho kráľovná po troch dlhých mesiacoch konečne vrátila.
Či už svätý Jozef sprevádzal Máriu k Alžbete, alebo nie, veľmi pravdepodobne cestoval so svojou manželkou a Synom k Alžbete, Zachariášovi a ich synovi Jánovi (Krstiteľovi) pri neskorších „návštevách“. Takéto rodinné stretnutia boli nie­čím celkom bežným, ako to vytušila aj katolícka intuícia, keď ich zobrazila v umení. Scény s Máriou, svätým Jozefom, malým Ježišom a Jánom Krstiteľom sa hojne vyskytujú v kresťanskom umení všade na svete. Ježiš a Ján boli príbuzní, ktorí sa počas početných návštev spolu hrali a modlili. Pokiaľ ide o svä­tého Jozefa, možno nebol prítomný pri Alžbetinom pozdrave ani pri narodení Jána Krstiteľa, ale stretával a rozprával sa s Já­nom Krstiteľom pri iných rodinných príležitostiach. Svätý Jozef a svätý Ján Krstiteľ sa museli poznať.
Ak prvá procesia s Ježišom bola cesta do Alžbetinho domu, druhá procesia sa konala vtedy, keď svätý Jozef putoval so svojou manželkou do Betlehema, aby sa zúčastnili na sčítaní ľudu. 
Svätý Jozef pri tejto procesii založil prvú adoračnú kaplnku na svete: Betlehem.

„Svätý Jozef sa ponáhľal s Máriou do Betlehema, čo zname­ná ,dom chleba, aby sa tam narodil Chlieb večného života.“ (ctihodný Joseph Mindszenty)

Je naozaj vhodné, že prvé verejné vystavenie živého Chleba z neba sa uskutočnilo v Betleheme. Ako hovorí ctihodný Joseph Mindszenty, slovo „Betlehem“ v hebrejčine znamená „dom chle­ba“. V arabčine toto slovo znamená „dom mäsa“ alebo „dom tela“. Náš Ježiš, pravý Chlieb, ktorý zostúpil z neba, sa nie bezdô­vodne narodil v chudobe a bol uložený do jasieľ. Keďže náš Pán je pokorný kráľ, prial si, aby ho svätý Jozef uložil do chudobných jasieľ, kde sa kŕmili zvieratá. Slovo „jasle (manger)“ je príbuzné talianskemu slovu mangiare: jesť!

„Ó, aká dôverná blízkosť, byť vždy s Bohom, hovoriť len s Bohom, pracovať, odpočívať, rozprávať sa v spoločnosti a prítomnosti Boha! Koľkokrát šťastný pestún malého Ježiša ako jednoduchá včela zbieral nektár rýdzej zbožnosti z toho krásneho Jesseho kvetu? Koľkokrát sa [svätý Jozef] ako holubica ukryl v srdci tejto skaly?“ (blahoslavený William Joseph Chaminade)

Najstaršiu adoračnú kaplnku navštívili pastieri z toho kraja a po nich mudrci, ktorí prišli z ďalekých končín, aby vzdali poctu novonarodenému Bohu - Kráľovi ležiacemu v jasliach. Svätý Jozef však nezaložil adoračnú kaplnku len vo Svätej zemi. Už onedlho mala vzniknúť ďalšia na pohanskom území: v Egypte.
Svätý Jozef mal odvahu!
V čase, keď sa Ježiš narodil, Egypt bolo pohanské územie a zásobáreň chleba pre svet. Aké príznačné, že Boh poslal svä­tého Jozefa práve do Egypta! Tam sa mal starať o výchovu živej Hostie, ktorá nasýti svet. Ako Jozef starého zákona zachránil svoj ľud pred hladom tým, že mu poskytol obilie z Egypta, nový Jozef ponúkne svetu „obilie“, ktoré s láskou pomáhal vypesto­vať v Egypte - živý Chlieb, ktorý dáva večný život!
Z Egypta Jozef a Mária odišli s Ježišom do Nazareta. Táto dlhá cesta, ktorá mala viac než 190 kilometrov, bola a stále je najdlhšou procesiou Kristovho tela a krvi, aká sa kedy udiala!
Po tom, čo sa napokon usadili v Nazarete, svätý Jozef a jeho manželka adorovali celé desaťročia Ježišovu božskú prítom­nosť vo svojom dome. V istom zmysle to bol dom ustavičnej adorácie a nepretržitej kontemplácie, hoci vykonávali všetky všedné úlohy a povinnosti domáceho života. Len povážte: táto adorácia trvala niekoľko desiatok rokov!

„Keď dvoch učeníkov na ceste do Emauz zapálilo božskou lás­kou už niekoľko chvíľ v spoločnosti nášho Spasiteľa a niekoľko jeho slov; o to skôr, že oni povedali: ,Vari nám nehoreli srdcia, keď sa s nami cestou rozprával?' - museli najväčšie plamene svätej lásky planúť v srdci svätého Jozefa, ktorý sa tridsať ro­kov rozprával s Ježišom Kristom a počúval jeho slová večného života!“ (svätý Alfonz Liguori)

Aj keď bol Ježiš mimo domu, v práci alebo na cestách, svätý Jozef zostával v Božej prítomnosti, pokiaľ bol v prítomnosti svojej manželky.
Rád vám to vysvetlím.
Počuli ste o fetálnom mikrochimérizme, ktorý sa tiež nazýva fetomaternálny mikrochimérizmus? Tento dlhý a komplikovaný termín sa používa v súvislosti s fascinujúcim faktom o biologickom spojení medzi matkou a dieťaťom. Označuje proces, v ktorom živé bunky dieťaťa ostávajú v tele matky aj po skončení tehotenstva. Na konci 20. storočia vedci zistili, že keď žena otehotnie a keď porodí, dieťa v matkinom tele zanechá bunky, niekedy aj na celý život! Taktiež vypozorovali, že bunková výme­na nastáva obojsmerne - bunky matky sa vymenia s bunkami dieťaťa a ostanú navždy v jeho tele. Nie je to úžasné?
Hoci svätý Jozef nevedel nič o fetálnom mikrochimérizme, Boh ho požehnával Ježišovou prítomnosťou vždy, keď sa zdr­žiaval v prítomnosti svojej manželky. Byť pri Márii znamená byť pri Ježišovi, lebo Ježiš žije v nej, Mária má vo svojom tele niektoré živé bunky svojho božského Syna. Pánova neprítom­nosť v dome nebola prekážkou, aby svätý Jozef prebýval v Bo­žej prítomnosti, lebo tam, kde bola Mária, bol aj Ježiš. Manžel­ka svätého Jozefa je živý bohostánok, chodiaca monštrancia, zahalený chrám. Niet divu, že démoni sa neodvážia priblížiť k Márii - lebo vždy je s ňou Boh žijúci v jej tele!

„Ak ľalia, ktorú čo len na niekoľko dní vystavíme na slnečné svetlo a teplo, získa oslnivú belobu, aká asi môže byť mimo­riadna miera čistoty, ktorou bol ozdobený svätý Jozef, keď bol deň i noc po mnoho rokov vystavený lúčom slnka spravodli­vosti a mystického mesiaca, ktorý všetku svoju nádheru prijí­ma od neho [Ježiša]?“ (svätý František Saleský)

„Dovoľ mi, najsvätejší patriarcha, aby som ti blahopriala k tým príjemným hodinám, ktoré si trávil radostnou kontemplá­ciou Ježiša a šťastným pôžitkom z nádhernej vnútornej i von­kajšej Máriinej krásy Neprestal si ich spoznávať, čerpajúc sladkosť, trpezlivosť a sebazapieranie z ich sŕdc.“ (blahoslavená Concepcion Cabrera de Armida)

Kňazi, rehoľníci a rehoľníčky majú podobnú výsadu ako svätý Jozef. Každý mužský a/alebo ženský kláštor m á bohostánok, v ktorom prebýva Boh, pričom všetky bohostánky sú v pod state replikou chrámu Máriinho tela. Nezáleží na tom , či je bohostánok zahalený alebo či sú dvere zatvorené: Ježiš je stále tu. Rovnako ako vo svätom dom e v Nazarete, kde Boh stále žil v M árii a svätý Jozef bol ustavične v Ježišovej prítomnosti. 

„Znakom kresťana je ochota hľadať to božské v tele dieťaťa v jasliach až po Krista pod spôsobom chleba na oltári.“ (cti­hodný Fulton J. Sheen)

Mária, Boží bohostánok, je stelesnená v bohostánku každé­ho katolíckeho kostola. Pred týmito bohostánkam i však neraz chýbajú duše, ktoré by nasledovali svätého Jozefa - duše, ktoré by sa klaňali Ježišovi prítomnému a skrytému v bohostánku. V Cirkvi je nedostatok ľudí, ako bol svätý Jozef.

„Musíme prosiť o dobrých adorátorov. Najsvätejšia sviatosť ich potrebuje, aby zaujali miesto svätého Jozefa a napodobňo­vali jeho život adorácie.“ (svätý Peter Julián Eymard)

Aby ste sa stali takým i ako svätý Jozef, musíte tak ako on ado­rovať Krista. Môžete ísť do najbližšieho katolíckeho kostola, kde je Ježiš prítomný s telom, krvou, dušou a božstvom v Naj­svätejšej sviatosti. Eucharistia je Ježiš Kristus; Najsvätejšia svia­tosť je zdroj a vrchol kresťanskej viery. Svätý Jozef vás chce viesť k hlbšiemu vzťahu s Ježišom v Eucharistii.
Keď v roku 1997 svätý Ján Pavol II. navštívil Svätyňu sväté­ho Jozefa v poľskom Kaliszi, povedal veriacim , že pred každou svätou omšou sa modlí túto modlitbu k svätému Jozefovi:

„Ó, šťastný muž, svätý Jozef, ktorého výsadou bolo nielen vi­dieť a počuť toho Boha, ktorého mnohí králi túžili vidieť, ale nevideli, túžili počuť, ale nepočuli (porov. M t 13, 17), ale aj objať ho a pobozkať, odievať ho a chrániť!

O, Bože, ktorý si nám udelil kráľovské kňazstvo, prosíme ťa, aby si nám dal milosť slúžiť pri tvojich svätých oltároch s takým čistým srdcom a takým nepoškvrneným životom ako blahoslavený Jozef, ktorého si si vyvolil, aby držal v náručí a s hlbokou úctou strážil tvojho jediného Syna narodeného z Panny Márie. Pomôž nám, aby sme dnes hodne prijali sväté telo a krv tvojho Syna, a priprav nás, aby sme získali večnú odmenu v budúcom živote. Amen.“

Pobudnite určitý čas v spoločnosti Ježiša prítomného v Najsvä­tejšej sviatosti. Ak je vo vašom okolí kostol s ustavičnou adoráciou, prihláste sa na svätú hodinku; adorácia vám zmení život. 
Ak sa vo vašej blízkosti taký kostol nenachádza, farnosti mávajú adoráciu v istý čas dňa alebo v konkrétny deň v týždni - zájdite tam! Ak sa vám však nepodarí nájsť kostol, ktorý vystavuje Najsvätejšiu sviatosť, jednoducho navštívte akýkoľvek katolícky kos­tol a modlite sa pred bohostánkom. Ježiš je tam dňom i nocou a čaká na vás. Buďte druhým svätým Jozefom pre Ježiša a Máriu!

„Keď prichádzate navštíviť Najsvätejšiu sviatosť, pristupuj­te k Ježišovi s láskou preblahoslavenej Panny, svätého Jozefa a svätého Jána.“ (svätý Joseph Sebastian Pelczar)

„Ó, blahoslavený Jozef, spolu s tebou sa klaniam prvým slo­vám, ktoré vyšli z úst vteleného Slova. S tebou padám na zem, aby som s úctou pobozkal prvé stopy, ktoré zanechali jeho drahé nohy. Ó, nekonečný Bože, stal si sa slabým, aby si nám dal silu; túžil si rozprávať ako ostatné deti, aby si nás naučil nebeskému jazyku! Ó, blahoslavený Jozef, vzbuď vo mne svo­je pocity k Ježišovi a získaj mi milosť milovať Boha ako ty. 
Amen.“ (blahoslavený Bartolo Longo)