„Aká veľká je dôstojnosť toho syna Dávidovho, Jozefa, Máriinho manžela!“
BLAHOSLAVENÝ GABRIELE ALLEGRA
Naozaj aká veľká je dôstojnosť svätého Jozefa! Jedným z jeho titulov v litániách je „preslávny potomok Dávidov“, ktorý sa niekedy prekladá aj ako „slávny potomok Dávidov“. Tak či onak, význam je ten istý: svätý Jozef je potomok kráľa Dávida.
„[Svätý Jozef] bol potomok patriarchálnej, kráľovskej a kniežacej rodiny po priamej línii. Z toho je zrejmé, že dôstojnosť patriarchov, kráľov a kniežat vyvrcholila v Jozefovi.“ (svätý Bernardín Sienský)
Svätý Jozef má kráľovskú krv. Akého ušľachtilého otca má Ježiš vo svätom Jozefovi. Akého ušľachtilého otca máme v Jozefovi my všetci. Náš duchovný otec je potomok kráľov! Svätý Jozef je „syn Dávidov“.
Titul „Syn Dávidov“ je mesiášsky titul, ktorý sa v Novom zákone 17-krát objavuje v spojení s Ježišom. Hoci svätý Jozef nie je Mesiáš, ale len ďalšia osoba v Novom zákone, predsa sa aj on nazýva synom Dávidovým.
Ako „syna Dávidovho“ oslovil Jozefa Boží anjel, keď mu povedal, aby sa nebál prijať Máriu do svojho domu (porov. Mt 1, 20). Prečo anjel volá svätého Jozefa „syn Dávidov“, najmä keď platí, že tento titul sa vzťahuje na Mesiáša? Dôvod, prečo to anjel robí, spočíva v tom, že svätému Jozefovi je nutné pripomenúť jeho kráľovský pôvod vo veľmi dôležitom momente dejín spásy. Svätý Jozef len nedávno zistil, že jeho manželka čaká dieťa, a vo svojej pokore nerozumie, odkiaľ pochádza dieťa v jej lone, preto sa rozhodne odísť od nej i od dieťaťa. Anjel musel svätého Jozefa upozorniť na to, kým je, a oznámiť mu úlohu, akú mu Boh dal pri príchode Mesiáša, aby neutiekol pred Božími tajomstvami a povolaním, ktoré mal naplniť. Inými slovami, Boh naplánoval, aby jeho večného Syna poznali tí okolo neho ako Syna človeka z domu Dávidovho. A tým človekom nebol nik iný ako svätý Jozef.
„Jozef, syn Dávidov, neboj sa.‘ Inak by si sužovaný v mysli nemusel pochopiť toto tajomstvo. Jozef, syn Dávidov, neboj sa.‘ To, čo u nej vidíš, je čnosť a nie hriech. Nie je to pád človeka, ale zostúpenie Boha. Tu sa núka odmena, a nie vina. Obohatenie z neba, a nie ujma pre telo. Je pred tebou nie ľudský zradca, ale tajomný Sudca. Blíži sa víťazstvo toho, kto pozná pravdu, nie trest mučenia. Nestane sa kradmý skutok človeka, ale vzácne dielo Boha. A čo sa javí ako príčina smrti, bude príčinou života. Preto sa neboj.“ (svätý Peter Chryzológ)
Prekrásne slová svätého Petra Chryzológa nútia k zamysleniu.
Jeho úvaha predpokladá, že svätý Jozef mal pochybnosť, či je mu Mária verná, ale ako neskôr uvidíme v časti „Spravodlivý a úctivý muž“, mnohí ďalší svätí ponúkajú oveľa šľachetnejšie a čnostnejšie vysvetlenie Jozefovho správania. Títo svätí tvrdia, že svätý Jozef žasol nad tým, čo sa stalo v Máriinom lone. Nepovažoval sa za hodného byť jej manželom a údajným otcom dieťaťa, a nie aby podozrieval Máriu z nejakého zločinu. Naopak, svätý Jozef vedel, že je v prítomnosti veľkého tajomstva, a keďže bol pokorný a spravodlivý, chcel v tichosti prepustiť Máriu, aby neprekážal Božím tajomstvám. Avšak skôr než to urobil, Boh poslal svojho anjela, aby pripomenul Jozefovi jeho kráľovský pôvod. Takýto pôvod bol potrebný na to, aby Spasiteľa považovali za Dávidovho potomka.
Kráľ Dávid, kráľovský predok svätého Jozefa, sám spravil niečo podobné. Nepovažoval sa za hodného mať archu zmluvy vo svojom meste, a tak ju dal preniesť na tri mesiace na iné miesto (porov. 2 Sam 6). Aby sa niečo podobné nestalo v manželstve Márie a Jozefa, anjel uistil svätého Jozefa, že Boh si ho vybral, aby prijal dieťa a jeho matku do svojho domu. Svätý Jozef nemal poslať archu preč. Svätý Jozef nemal urobiť to, čo urobil kráľ Dávid. „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku“ (Mt 1, 20).