„Naozaj nepochybujem, že užasnutí a klaňajúci sa anjeli sa tiesnili v nespočetných zástupoch v tej chudobnej dielni, aby obdivovali pokoru toho, ktorý chránil drahé božské dieťa a vykonával tesársku prácu, aby uživil syna a matku, o ktoré sa mal postarať.“
svätý František Saleský
Svätý Jozef žil vo svete nenápadným životom. Nemal žiadne svetské ambície ani túžbu po uznaní.
Po stáročia si ľudia kládli otázku o finančnej situácii Svätej rodiny a jej životných podmienkach. Aby sme na ňu našli odpoveď, stačí sa pozrieť do Nového zákona: Svätá rodina bola chudobná, veľmi chudobná.
Svätý Jozef v očiach sveta vyzeral taký chudobný a úbohý, že mudrci, ktorí prišli do maštale v Betleheme, si ani nevšimli jeho prítomnosť (porov. Mt 2,11). Keď Svätá rodina putovala do Jeruzalemského chrámu, aby sa zúčastnili na židovskom obrade očisťovania rodičky, Jozef si nemohol dovoliť kúpiť baránka na celostnú žertvu (porov. Lv 12, 6-7). Ponúkol len dar chudobného človeka, ktorým boli dve hrdličky alebo dva holúbky (porov. Lv 12, 8).
Svätá rodina žila z Božej prozreteľnosti. Keby malý Ježiš nedostal od mudrcov v Betleheme zlato, kadidlo a myrhu (porov. Mt 2, 11), svätý Jozef by pravdepodobne nemal peniaze, aby kúpil jedlo a ďalšie potrebné veci pre svoju rodinu na cestu do Egypta. Na cestu z Nazareta do Betlehema kvôli sčítaniu ľudu si nebrali so sebou veľa vecí, lebo si mysleli, že sa vrátia do Nazareta. Boh sa teda darmi mudrcov prozreteľnostne postaral o Svätú rodinu. Po čase Svätá rodina prišla z Egypta späť do Nazareta a takmer tridsať ďalších rokov bývala v malom a jednoduchom nazaretskom dome. „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo“ (Mt 5, 3). Už ste sa niekedy pýtali, čo to vlastne znamená?
Vari Ježiš oslavuje chudobu ako takú? Vôbec nie. Ježiš vraví, že tí, čo sú odpútaní od vecí tohto sveta, nie sú ďaleko od nebeského kráľovstva. Keď je človek odpútaný od hmotných vecí, chudobu chápe ako čnosť a je naozaj blahoslavený v duchu a bohatý v Božích očiach. Preto sa svätý Jozef nazýva „milovníkom chudoby“. Vo všetkých svojich potrebách sa spoliehal na Božiu prozreteľnosť.
Svätý Jozef vám pomôže byť chudobný v duchu. Naučí vás odpútať sa od hmotných vecí a odovzdať sa do Božej prozreteľnosti. Pretože v hmotných dobrách nikdy nenájdete pravé šťastie.
Nebudú šťastní tí, ktorých vzťah k Bohu závisí od vlastníctva svetských vecí. Na druhej strane človek, ktorý je chudobný v duchu, dokáže povedať: „Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené“ (Jób 1,21).
Tichosť svätého Jozefa je dôkazom jeho veľkosti a chudoby ducha. Každý sa rád chváli svojimi úspechmi, aby druhí uznávali jeho dielo, svätý Jozef však nikdy nevidel výsledky svojej ťažkej práce a obety. Veril, že Boh z jeho námah a rokov služby pre Ježiša a Máriu pozbiera dobré ovocie - a pozbieral viac, než si svätý Jozef dokázal predstaviť. Aký chudobný bol vo svete, taký bohatý je v nebeskom kráľovstve.
„[Svätý Jozef] žil spokojne vo svojej chudobe.“ (
svätý Bonaventúra)
„Ježiš, Mária, Jozef, najsladšie lásky, kiež žijem, trpím a zomieram pre vás.“
(svätý pápež Ján XXIII.)
Prečítajte si „Ustavičná adorácia“.
Pomodlite sa litánie k svätému Jozefovi.